Každý z nás sa už cítil nanič, nič sa mu nedarilo, nič nebolo také ako čakal. No zamyslel sa niekto nad tým prečo je to tak? Ani nie. Pomysleli sme si len akí sme my smoliari. Že tento svet je krutý, škaredý, niet v ňom lásky...niet v ňom ničoho krásneho. Presne takto rozmýšľame. Niekedy takto rozmýšľam aj ja.

No potom sa zastavím, pozriem sa na svet iným pohľadom. Pozriem na tie zázračné okamžiky, ktoré ho robia tak krásnym, že ani da Vinci ani Gogh a ani Picasso ich nedokázali zachytiť na plátne. Ak si porovnáme ich kresby uvidíme, že každý to krásne videl inak, v niečom inom. Aj my si môžeme nájsť na tomto svete to krásne. Nie je to vôbec ťažké. Stačí len prestať hľadať to čo sa nám nepáči, čo nám nevyhovuje a pozerať na všetko to krásne okolo. U niekoho to sú hviezdy, u niekoho mesiac, iný má radšej slnko či kvety...Každý si môže niečo nájsť a stačí tak málo, stačí sa práve dnes rozhodnúť, že chcem byť šťastný. Zastaviť sa, obzrieť sa okolo, započúvať sa do ticha, do zvukov. Povedať si, že všetko to zlé bolo na niečo dobré. Konečne si uvedomiť, že to zlé tu bolo len aby sme sa nakoniec mohli cítiť dobre. Veď ako by sme sa mohli cítiť dobre keby zlo nejestvovalo? Zlo je tu len pre to aby sme mohli pochopiť dobro.

Musíme riskovať. No ako prekonať strach, povieme si. Strach je iba naše rozhodnutie nič nerobiť. Je to iba výhovorka. Strach existuje len preto, lebo chceme aby existoval. No povedzte aké by to bolo bez neho? Robili by sme si, čo by sme chceli...skúšali by sme plno vecí. Život by bol bez neho oveľa ľahší. Je pravda, že by sme zažili plno sklamaní a bolestí. No práve tieto sklamania nám nakoniec umožnia sa radovať. Aj keď sa milión krát popálime, vždy je tu dôvod žiť. Lebo radosť z toho, že práve ja som niečo dokázal mi dá viac ako 100 sklamaní pred tým. Dá mi dôvod tešiť sa. A to nie je maličkosť. Nič sa nedeje len tak náhodou. A tak záleží len na nás, či sa necháme klamať tým všetkým zlým okolo vojnami, nehodami, náhlymi úmrtiami ktorými nás kŕmia správy, alebo sa konečne budeme tešiť z maličkostí, lebo práve maličkosti nás robia šťastnými. Práve pre nich sa oplatí bojovať. To čo všetci hovoria sú len klamstvá. Ešte aj to, z čoho sa najviac tešíme nazvali maličkosťami.

„Veď je to maličkosť“ koľko krát počujeme či sami hovoríme a práve tieto „maličkosti“ sú dôvod k radosti. Len taká maličkosť dať dieťaťu cukrík, svojej milovanej kvet, mame povedať, že to jedlo bolo úžasné a svet by bol krajší. Znova by bol dôvod žiť. Žiť a radovať sa.

 Blog
Komentuj
 fotka
ixka  31. 1. 2009 15:55
Ty celý si moja maličkosť, najkrajšia aku môžem mať, preto som stastná. cmuk
Napíš svoj komentár