He. No dobre. Takže by som chcel začiatkom povedať asi toľko, že poobede, ku večeru, krásne počasie bolo, opätovne som sadol na bicykel a šiel som sa prejsť. Išiel som predovšetkým na cintorín sa pomodliť, uvažoval som nad kadečím. Tá cesta relatívne nie je dlhá ale nie je celkom bezpečná. Vedel som že to dám, lebo vzdávam sa len málokedy.
Tam je proste miesto, kde jestvuje reálne zastavenie času, hoci všetko prebieha rovnako. Čas nezastavíš nikdy, ale sú isté momenty a situácie, kedy jednoducho cítiš, že ten čas sa pre teba konkrétne zastavil. A taktiež ako pokračujem v nadpise, čas sa niekedy zastavuje v dôsledku hodnoty. Opätovne sa na toto pozrieme trochu bližšie, o čo konkrétne ide. No.
Dnes sa mi splnili, alebo čiastočne naplnili niektoré moje modlitby, a vedel som, že nič nie je zbytočné. Mnohí sa dajú odradiť neúspechom. Neúspech môže byť za istých okolností počiatočný, a môže byť aj konečný, napríklad aj vtedy, kedy človek prestane v niečo dúfať. Prestane dúfať v to dobro, prestane dúfať v naplnenie očakávaní, nádejí, naplnenie teda niečoho, do čoho vkladal svoje nádeje. A vieme dobre, že aj ten naj pesimistickejší človek, neviem, či som to napísal gramaticky správne, a či slovenčina pozná tento pojem dúfa v nemožné.
Možno preto, lebo sa musí splniť aj tá známa matematická funkcia, že negáciou negácie dostaneme pôvodný výrok. Možno aj to je pravda, že čím človek má nejaké prekážky, tým bližšie je k cieľu, aj keď sú to len moje hypotetické úvahy.
A teda niekedy čím viac niečo akosi vylučujeme, ale vieme, že je to podstatné, len sa bojíme, že či nám teda nejaké plány vyjdu, alebo nie, tým viac, aspoň pre mňa, aspoň ja to tak vnímam, ma to priťahuje pretože vidím šancu v niečom čo sa sa zdá nie že stratené, ale len s minimálnou šancou, a práve preto ja to osobne vnímam ako výzvu. Viem, že treba byť trpezlivý, a nič nikdy nie je len tak zadarmo, a práve týmto heslom sa aj riadim. Ako Pán Boh dá!
Nechcem ale preháňať, ale účinok modlitby naozaj musím jednoznačne potvrdiť. Stretol som osobu, ktorú som istý čas hľadal, a potom som ju našiel, ale neodvážil som sa hneď jej zvoniť. Kdeže.To som ešte takú odvahu zatiaľ nenabral. Neodvážil som sa proste hneď ju nejako osloviť. Mám taký odstup. Viem že nič nie je zbytočné, a niekedy je dobré aj počkať. Opätovne som sa s ňou dnes stretol a mal som mega príjemný pocit. Som za to všetko vďačný. Viem, že nič nie je náhoda. Možno sa to zdá ako niečo, čo nie je celkom podstatné, ale vysvetlím to inak.
Mnoho vecí berieme automaticky, a vidíme, že niečo nám buď vychádza, alebo nevychádza. Niečo ide dopredu, napreduje, máme z toho radosť, a vieme, že všetko má svoje naplnenie v danom čase. Vieme, že hoci nevidíme hneď výsledok na povrchu, vieme dobre, že ten úspech sa dostaví, presne ako v príklade, ktorý som uviedol, že mrkva, keď rastie, rastie v zemi, a na povrchu vidíme len vňať, a veľkosť a krása vňate nezaručí že mrkva bude naozaj v dostatočnej zrelostnej kvalite.
Treba si vážiť všetko, čo je dobré a pozitívne, aj to najmenšie, pretože dobre vidíme, že v dnešnej dobe nič nie je samozrejme. Nemôžem sa zúčastniť slávenia sv. omše, ktoré počúval len cez televízor. To, čo bolo pre mňa automatické, zrazu.... nabralo iný rozmer. Viem a vnímam toto všetko ako nejakú skúšku. Pomáha mi predovšetkým moja nezlomná a nezdolná viera, pretože vnímam to, že čas náš v tomto pozemskom svete sa naozaj rýchlo míňa. A tak presne ako hovorí slová žalmistu, chcel by som to napísať aj tu, že ...Tak nás nauč Pane rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.
Záverom poviem toľko, že aj tento čas, aj nadpis, ktorý som napísal, slúži naozaj na to, že ten čas sa zastavil preto, aby sme si uvedomili skutočné hodnoty a taktiež to, že človek si má vážiť všetko, čo má okolo seba, čo je samozrejmé a automatické, pretože to tak nemusí vôbec byť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár