Akiste ste započuli dneska ráno v správach, že pri páde vrtuľníka zahynul najbohatší čech. Nech odpočíva v pokoji. Akoby toho nebolo dosť, nepáčia sa mi, ako niekto stále pridáva niektoré motivačné, ale nazval by som to spôsobom, demotivačné, demotivujúce výroky, ktoré súvisia s bohatstvom, peniazmi, karierizmom a podobne.

Ľudia sú už natoľko ohlúpený materializmom, že naozaj z peňazí si spravili istý panteizmus. Teda uctievanie niečoho, čo je pre mňa všetkým, čo niekedy znamenalo málo, teraz znamená nie veľa, ale všetko. Panteizmus spochybňuje transcendenciu Boha, je prekračovanie hraníc medzi dvoma oblasťami, z tohto sveta do tamtoho či onoho,  čo leží za rozumovou a zmyslovou skúsenosťou.

To znamená, že v súčasnosti, tento snobský materializmus, ako hovorím v nadpise, je akési pokračovanie panteizmu.

Človek je už natoľko uhlúpený týmto všetkým, príležitostným majetkárčením, zmenou doslova svojej duchovnej identity, zmenou myslenia, pocitových prejavov, že nevníma bežnú realitu. Ako príklad by som uviedol jeden komentár, ktorý som uverejnil pod jedným zas akosi motivačným citátom, ktorý nie je motivačný vôbec.

Je motivačný pre istú cielenú skupinu ľudí, ktorí si myslia, že keď rozumejú akejsi ich finančnej gramotnosti, tak im patrí celý svet. 

Problém nie je, že je niekto bohatí, ja som rád, keď je niekto úspešný, a chce aby aj druhý bol úspešný. To je v podstate super, ak niekto silnejší motivuje do činnosti slabšieho. V zmysle, pozri, čo som dokázal ja, a skús sa posnažiť, aby si niečo podobné, obdobné, dosiahol raz aj ty. 

Preto si celkom myslím, že daný komentár ktorý znie.... " nebudem robiť prácu, ktorú nemám rád, aby som si za získané peniaze kupoval veci, ktoré nepotrebujem. 

Zavádzajúci komentár, ktorý nevystihuje realitu, ale typický snobský idealizmus. 

Každá práca je rovnako potrebná a dôležitá. Preto človek sa má učiť si vážiť si smetiara, lebo ten keby nám smeti nevyniesol, brodíme sa v odpadkoch. Deti učiť pomáhať doma, upratovať si po sebe, aby si vážili upratovačku v škole. Toto ich v škole nenaučia, a práve preto človek v podstate morálne nikdy nebude mať príjemné spomienky na školu, pokiaľ sa to mantineluje na skúšky, písomky, a podobne.

Peniaze nie sú všetko. Pokiaľ človek bude stroj na peniaze, nikdy nebudete šťastní, lebo nikdy nezistíte, kde je váš strop, a kde sú vaše hranice. Čiže vetu spomínaného pána nepovažujem za šťastnú, pretože nič nerieši. Pokiaľ niekto nepotreboval riešiť existenčné otázky, nemá právo sa niekto vyjadrovať o niečom o čom nemá šajnu, hoci podľa veku mu isto patrí vážnosť, úcta. 

To je všetko v poriadku. Naším problémom je, že všetko berieme subjektívne. Všetko ideálne nie je. Je dobré si to aj priznať. A niektorí ľudia už nevedia čo so sebou. Ďalšia vec. Je veľmi zarážajúce, bol som svedkom prípadu, kedy učiteľka napomenula žiaka, ktorý odhodil servítku z desiaty na školskú chodbu, a keď ho napomenula, aby ju zdvihol, 12 ročný sopliak povedal, že na to je tu upratovačka aby riadila a nie on žiak. On sa chodí do školy učiť (a možno len posedieť a najesť sa.) 

Skúste si predstaviť, že tá upratovačka je vaša mama, alebo vaša teta, alebo vaša sestra, sesternica, alebo proste človek, ku ktorému cítite nejakú citovú väzbu, možno suseda, známa, a podobne. Veta pána Filana sa práve zdegradovala na túto úroveň, ktorej on možno rozumie dobre, čo povedal, ale hodnotu a dôstojnosť daného človeka s prácou si už neuvedomuje. 

Takže tu je na mieste spomenúť súvislosť, že radšej sa budem držať pri zemi, ako lietať kdesi v oblakoch. Radšej budem obklopený tvrdou realitou, kde budem na sebe pracovať, a raz dosiahnuť úspech, ako žiť kdesi v ilúzii, že všetko je predsa v poriadku, a budem povyšovať karierizmus na piedestál mojich hodnôt.

A to robia mnohí, ktorí si myslia akí sú dôležití, ale morálne nevydávajú nijaké pozitívne svedectvo, ktoré by ukazovalo správne nastavenie hodnôt v danom svete, najmä teraz zmietaného v hospodárskej, pandemickej kríze, kde okrem toho, kde mnohí prichádzajú o prácu, prichádzajú aj o životy v dôsledku choroby, ktorú nikto nepoznal, a je o to tajomnejšia. Plnia sa proste biblické časy, z tohoto mi proste vyplýva len toto jedno jediné, a nikto mi to nevie vyvrátiť. 

Záverom uvediem ešte posledné moje myšlienky, a síce. Lebo raz príde čas, kedy nijaké peniaze na svete vám život najmä už nevrátia. a keď budete strácať čas naháňaním sa za uspokojením svojich potrieb, ktoré v podstate nepotrebujete, lebo nie ste spokojní s tým čo máte, vás podobné úsudky privedú do nešťastia. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár