Čo sa týka spomenutého výroku, čo som uvádzal v predchádzajúcom článku. Teda že nebudem robiť prácu, ktorú nemám rád, aby som si za získané peniaze kupoval veci, ktoré nepotrebujem.
Viete, človek by mohol trochu zvažovať slová, ktoré povie. Vieme dobre, že predsa raz, čo sme povedali, vrátiť už nevieme. Ako taká náplasť nám síce slúži možno nejaké ospravedlnenie, ktoré celkom prirodzene získava vážnosť a autoritu práve v danom čase a okamih, kedy ten človek v niečom precitne, uvedomí si, že on trochu pochybil. A práve teraz prišiel ten čas možno napraviť škodu. Nie je to jednoduché.
Uznávam, že vo veľkej výške je veľmi ťažké vrátiť sa do reality. Človeku, ktorému proste ide "karta" ako sa hovorí, už len málokto dokáže niečo vyhovoriť také, aby to pochopil po správnosti.
Vrátim sa teda k jednej scéne, ktorú som včera sledoval v jednom natočenom videu, a mysím, že je to niečo najlepšie, čo som mohol zahliadnuť, aj keď je pravda, že niečo podobné som už pozrel, a dosť ma tá pointa celého, tá poučná myšlienka proste oslovila, aby som nad tým premýšľal.
Je dosť poučný z tej druhej strany. Ešte by som vám napísal niečo. Včera som na jednom portáli sledoval video, tzv. sociálny experiment. V rozpätí niekoľko rokov dozadu sa tento fenomén stal realitou, a ja som veľmi rád, že som sa s týmto tzv. sociálnym experimentom oboznámil. Mimoriadne poučné príbehy, a jeden vám v skratke opíšem.
Istý bohatý človek (otázka samozejme znie tak, že ako dokážeme rozpoznať človeka, ktorý je bohatý a či tento pojem nie je subjektívny, ale tým sa nebudem teraz zapodievať )
sa preobliekol za bezdomovca, a pokúsil sa vžiť do ich situácie. Scéna sa odohrala v nejakom veľkomeste USA, koniec koncov tam je iná mentalita ľudí ako my európania. Bohatý muž sa teda preobliekol za bezdomovca, a pýtal si nie peniaze, ale niečo na jedenie od okolitých ľudí.
Bol oblečený čisto, bol v podstate slušný, ale nie celkom vábne. Proste sociálny experiment.
Nikto mu nebol ochotný poskytnúť akúsi útechu. Nepotreboval pýtať peniaze, povedal, že je hladný, a trochu by sa chcel najesť. To ma inak najviac udivilo.
Nik z okolo idúcich, bohatých, bohatších, a priemerných v podstate nijako nereagoval. Áno, možno to geneticky máme v sebe, že človek má akýsi prirodzený odstup od cudzích ľudí, a s niekým sa len tak nebudem rozprávať.
Jeden bezdomovec dostal do kohosi pizzu vo veľkej škatuli. Ako prvé.... Ako prvé sa išiel s týmto človekom ( teda tým človekom, ktorý sa preobliekol za bezdomovca v rámci daného projektu, experimentu) rozdeliť. Prišiel za ním, bol isto chudobný, a nie vábne a príťažlivo oblečený, možno niekoľko dní sa neumýval ale ako prvé.... ako prvé!!! Išiel rovno za tým "neznámym" ktorý v podstate bol boháč, aby sa s ním podelil.
On mu dal pizzu. Povedal, rozdeľ sa so mnou. Zjedz aj ty, čo jem ja.
Táto scéna tohoto preoblečeného mladíka na bezdomovca tak dojala, že v momente odhalil svoju identitu, vyňal peniaze z vrecka, a nebolo ich málo, a všetko venoval dotyčnému bezdomovcovi.
Tento morálny príkad je pre mňa, a celkom isto aj pre ostatných, ktorí to čítate, a možno ktorí to vyhľadáte na internete, pretože naozaj internet je aj plný príkladov hodných nasledovania, a teda spomenie, že je isto je aj hodný nasledovania, ktorý mi ukazuje to, že ...
A to teda spomeniem záverom tohoto príbehu, ktorý som zachytil včera, a teda čo všetko mi z tohoto vyplýva je jedno jediné.
POTREBUJETE ROBIŤ PRÁCU, KTORÚ NEMÁTE RADI, lebo potrebujete PREŽIŤ. VY SI NEPOTREBUJETE KUPOVAŤ VECI, KTORÉ NEPOTREBUJETE, ALE POTREBUJETE PREŽIŤ. A toto je morálna poučka, ktorej sa má držať každý, od najbohatšieho človeka na planéte, po najchudobnejšieho. Nič lepšie pánovi Filanovi odkázať už neviem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár