6. Utajený hotel
V pondelok o šestnástej hodine už žiakov tried odboru kuchár a odboru čašník čakal pred areálom školy autobus. Samo s Krisom si sadli vedľa seba do prednej časti autobusu. Za nich si sadli Matúš s Máriom. Sama prekvapilo, keď videl, že do autobusu nastúpil aj Marek.
„Čau, tak nakoniec ideš aj ty?“ spýtal sa ho. „Hovoril si, že ti otec vybaví prax v hoteli Carlton v Blave.“
„Otec uzavrel dohodu o spolupráci s inžinierom Blaškom,“ oznámil Marek. „On je majiteľom Hotela u krvavého steaku. Pán Blaško nás pozval cez víkend na večeru do hotela a keď sme ho videli, boli sme milo prekvapení. Aj vy budete, uvidíte. Nie je to žiaden zapadákov, ako som sa bál.“ Marek si išiel sadnúť do zadnej časti autobusu. Do autobusu prišli aj Miro Horváth a Anton Zvolenský. Miro mal na sebe staré nohavice, sveter a keď sa priblížil k Samovi, tak Samo zacítil, že smrdí. Anton mal oblečené červené rifle, v ušiach náušnice a nagelované vlasy. Anton a Miro si sadli vedľa seba na sedadlá pred Sama a Krisa. Samo sa otočil k Antonovi:
„Počuj ty gay, nezobral si v stredu Krisovi z nohavíc peňaženku, keď si bol u nás na izbe navštíviť Mareka?“
„Ja? Nie, nikdy!“ zhrozil sa Anton. Chytil Mira za ruku a pritlačil sa na neho. „Samo, čo to trepeš za sprostosť! Miro, povedz, že som to nebol?“
„Nie, č...č..čo to tre...tre..trepeš Samo?“ koktal Miro. „Anton ž..ž..žiadnu pe...pe..peňaženku n..nezobral.“
„Len aby, ak zistím, že ste to boli vy dvaja, dostanete odo mňa na hubu!“ pohrozil im Samo.
„Nie, Miro, urob niečo!“ prilepil sa Anton na svojho kamaráta ešte viac.
„Samo, nechaj ich,“ kývol rukou Kris. „Nemáme istotu, že to boli práve oni dvaja.“
Do autobusu prišli aj profesorka Kučerová, ktorá učila náuku o potravinách a technológiu prípravy jedál a profesor Ábelovič, ktorý učil techniku obsluhy.
„Dobrý deň, ste tu všetci?“ spýtala sa profesorka.
„Dobrý deň, prihláste sa, kto tu nie je,“ zažartoval profesor.
„Kráľovič tu je?“ napadlo učiteľku.
„Nie, určite zase fetuje,“ zasmial sa Juro.
„Ak nepríde na povinnú prax, nebude klasifikovaný!“ nahnevala sa profesorka.
„Nie len to, ja navrhnem jeho vylúčenie zo školy,“ rozhodol sa profesor. „Takýmto nemravným správaním robí hanbu celej škole i okoliu.“
„Pôjdem podľa zoznamu mien. Koho meno prečítam, zdvihne ruku a povie tu.“ Profesorka prečítala celý zoznam a zistila, že už sú v autobuse všetci okrem Kráľoviča.
„Pozrite, tam beží,“ ukázala Denisa cez okno na chodník. Po chodníku šprintoval k autobusu Martin s ruksakom na chrbte.
„Dosť rýchlo vie bežať,“ povedala Domina. Samo sa čudoval tomu, že Martin má iba jeden ruksak. Všetci ostatní si so sebou priniesli veľkú batožinu, ktorú si uložili do batožinového priestoru, veď cestujú na dva týždne. Keď Martin vbehol do autobusu, musel sa vydýchať.
„Dýchni na mňa,“ prikázal učiteľ. „Chcem ťa upozorniť, že sme zobrali so sebou prístroj na zisťovanie prítomnosti alkoholu v krvi, budem ti dávať fúkať každý deň. Ak nafúkaš, tak na porade navrhnem, aby ťa vylúčili zo školy.“
„A čo som ja....,“ Martin očividne nevedel nájsť správne slová, „....debil, že by som sa opíjal na povinnej praxi?“ Samo si učiteľovi na tvári všimol, že zrejme na túto Martinovu otázku nechce odpovedať. Matúš sa otočil k svojim kamarátom:
„Ten prístroj zisťuje množstvo promile alkoholu v krvi, ale či kúri marihuanu, to nezistia.“
„Dobre, sme všetci,“ riekla učiteľka. „Pán šofér, môžeme ísť.“ Profesorka a profesor si sadli vedľa seba na sedadlá vpredu vpravo od šoféra. Autobus naštartoval a Martina sa zrazu spýtala:
„Pani profesorka, prosím vás, kde vlastne je ten Hotel u krvavého steaku? Nikto o tom nič nevie, dokonca ani na internete sme o tom nič nenašli.“
„Hotel u krvavého steaku otvorili iba pred dvoma týždňami, ešte nie je známy,“ vysvetlil profesor.
„Dúfam, že tam budú aspoň postele, aby sme nemuseli spať na zemi,“ podpichol Juro.
„Juro, to bola nemiestna poznámka,“ oborila sa na neho učiteľka.
„Toho sa nemusíte báť,“ pokrútil hlavou profesor. „Inžinier Miroslav Blaško si pred nedávnom otvoril tento hotel. Pred týždňom cez víkend pozval nášho pána riaditeľa, pani zástupkyňu, mňa a pani profesorku Kučerovú k sebe do hotela na slávnostnú večeru a naša škola s ním uzavrela dohodu o spolupráci. Budeme tam posielať študentov na povinnú prax, pán inžinier Blaško sľúbil platiť tri eurá päťdesiat v čistom na hodinu každému študentovi.“
„Tri eurá päťdesiat?“ nadvihol obočie Mário. „Toľko neplatia ani brigádnikom. Brat mi spomínal, že bežne sa na brigádach platí tak dve tridsať alebo dve päťdesiat na hodinu.“
„Veru, tri eurá päťdesiat na hodinu je luxus,“ potešil sa Kris.
„Počúvajte ma,“ zdvihol ruky profesor a vstúpil do strednej uličky autobusu. „Práve vstupujete do nového prostredia. Je to pre vás veľká príležitosť. Využite všetko, čo ste sa doteraz v škole naučili a efektívne to využite na tejto praxi. Uvedomte si, že ste pracovníci pohostinského zariadenia. To je služba, vy budete obsluhovať svojich hostí, preto sa k nim správajte s úctou. Žiadne vulgárne výrazy, žiadne pohŕdanie, žiadna nervozita, žiadna apatia, že mne sa nechce. Ak vás zákazník o niečo požiada, treba mu poradiť, odporučiť, snažiť sa vyhovieť.“
„A ak nás hosť požiada o súlož, aj tak mu máme vyhovieť?“
„Nebuď drzý Juro,“ napomenula Jura profesorka.
„Nie, samozrejme že nie,“ pokrútil hlavou profesor. „V takýchto prípadoch musí byť človek tak trochu diplomat a slušne a inteligentne vysvetliť, že nie. Pamätajte si, že ak sa budete k hosťom správať slušne, hosť príde znova. Ak sa k nemu budete správať nevhodne, otočí sa a už ho nikdy neuvidíte. Čím vhodnejšie sa budete správať, tým viac zákazníkov budete mať a tým aj vyššie zisky. Všade platí, čo rozdáš, to dostaneš.“ Keď profesor skončil svoj prejav – kázeň, Samo a Kris venovali viac pozornosti ceste, po ktorej išli. Prechádzali horskou cestou a Samo vnímal, že stúpajú vyššie a hlbšie do hôr.
„Ten hotel je v horách?“ čudoval sa Samo.
Pomaly sa zotmelo a okolo pol ôsmej pricestovali do cieľa. Samo a Kris nedokázali uveriť svojim očiam. Zastavili na parkovisku pred luxusným štvorposchodovým hotelom s terasou. Vedľa neho sa nachádzal krytý bazén, fitness centrum, wellness centrum, volejbalové, futbalové a basketbalové ihrisko a nechýbali ani preliezačky pre deti.
„Fíha!“ obdivovala hotel Denisa. „Je to tu úžasné.“
„Vystupujte, zoberte si všetky veci, batožinu, pán Blaško nás už čaká,“ prikázala profesorka. Všetci študenti išli za profesormi po chodníku k preskleným dverám, pred ktorými čakal vysoký obézny muž v zeleno – sivom saku a čiernych nalakovaných topánkach.
„Dobrý večer, vitajte v mojom hoteli. Moje meno je Miroslav Blaško.“ Inžinier Blaško podal ruku profesorovi: „Teší ma, že ste prišli s tak hojným počtom študentov, pán profesor Ábelovič.“ Otočil sa k profesorke a tá mu podala ruku: „Rád vás opäť vidím, pani profesorka....“
„Kučerová,“ dokončila profesorka.
„Áno, nevedel som si spomenúť na meno. Poďte všetci za mnou!“ vyzval prítomných majiteľ hotela. Za dverami sa nachádzala recepcia: „Môj recepčný vás ubytuje na štvrtom poschodí. Zložte si veci a na ôsmu vás všetkých pozývam na slávnostnú večeru v hlavnej jedálni.“ Inžinier Blaško odišiel. Profesorka Kučerová vybrala zoznam študentov: „Je vás v obidvoch triedach spolu dvadsaťdeväť chalanov a sedemnásť dievčat.“
„Izby sú maximálne pre štyroch,“ povedal profesor. „Takže, chalani vytvoríte šesť štvoríc, jednu trojicu a jednu dvojicu. Piati na izbe nebudete, nech nikto nemusí spať na zemi. Baby, vy budete tri štvorice, jedna trojica a jedna dvojica. V žiadnom prípade nedovolím, aby ste boli chalani na izbe spolu s babami, aby náhodou k niečomu nedošlo. Mali by sme kvôli tomu v škole zbytočné komplikácie.“ Samo s Krisom si zobrali tretieho spolubývajúceho Matúša a štvrtého chceli Luboša Hlavatého. Lenže ten sa rozhodol byť na izbe s troma čašníkmi.
„Tak si zoberme Mareka,“ navrhol Kris. Sama veľmi zarazilo, keď sa dozvedel, že Marek si vybral izbu spoločne s Kráľovičom, Mirom a Antonom.
„Nechápem, ako mohlo Mareka, syna multimilionára napadnúť ísť na izbu spoločne s najväčším feťákom a postrachom školy, jedným retardom a jedným gayom.“
„Čo len môže Kráľovič chcieť s tými tromi?“ uvažoval Kris.
„Tak zavolajme k sebe Maja,“ povedal Matúš.
Lenže zistili, že Majo chce byť na izbe s Petrom a Albertom. Nakoniec k nim profesorka pridelila Jura, lebo ten zostal posledný. Samo sledoval, ako recepčný dáva Mirovi kľúče od ich izby:
„Zoberte si kľúče.“
„T..to ...sú na..naše k...kk...kľúče?“ Recepčný prikývol.
„M..môžeme si ich n..n...nechať?“
„Áno,“ prikývol recepčný.
„T...to ako na f..furt?“ vypytoval sa Marek.
Martin silno kopol Mira do stehna: „Nie ty retard! Iba na dva týždne pokiaľ budeme ubytovaní v tomto hoteli. Nezdržuj a hýb sa!“
„Chalani, ale musíte ich odovzdať na recepcii pri každom opustení budovy,“ dával inštrukcie recepčný.
„Jasne, jasne,“ odbil ho Martin.
„Chalani, ja to vidím tak, že Kráľovič bude Antona a Mira biť na izbe každý deň,“ pokrútil hlavou Matúš.
„Je mi ich až ľúto,“ súhlasil Kris.
„To je ich problém, nemali byť takí sprostí a radšej si mali zobrať iného spolubývajúceho,“ pokrčil plecami Samo.
„Ja tomu tiež nerozumiem,“ pridal sa Juro. „Kráľovič tých dvoch prehovoril, aby boli s ním. Nikdy som nevidel, že by boli nejakí dobrí kamoši. Ja som chcel byť s ním, sme dobrí kamoši už roky, ale on ma odmietol, a tak ma pridelili k vám. Bože, čo som komu spravil?“ zalomil rukami Juro. Samo prevzal od recepčného kľúč od izby 417. Keď si vyniesli batožinu hore, potešilo ich, že v izbe majú televízor, štyri luxusné postele, chladničku, balkón, vykachličkovanú kúpeľňu oddelenú od WC a balkón.
„V takomto peknom hoteli som ešte ubytovaný nebol,“ potešil sa Kris.
„Súhlasím,“ potvrdil Juro. „Má to tu len jednu nevýhodu. Dvaja z troch mojich spolubývajúcich sú totálni idioti.“ Samo to radšej nekomentoval, lebo sa nechcel zbytočne rozčuľovať hneď prvý deň. Vybalili si veci a poponáhľali sa dole, aby stihli slávnostnú hostinu o dvadsiatej hodine. Podľa pokynov recepčného vošli do hlavnej jedálne na prízemí. Naskytol sa im nevídaný pohľad. Stoly v miestnosti boli prisunuté vedľa seba do slávnostnej tabule tvaru veľkého písmena „T.“ Na čele slávnostnej tabule sedel inžinier Blaško, vpravo od neho pán v čiernom saku s čiernymi kučeravými vlasmi. Vľavo od inžiniera sedel obézny pán v tmavomodrom saku s hnedými vlasmi. Na kraji vľavo sedel profesor Ábelovič a na kraji vpravo profesorka Kučerová. Všetky stoly boli bohato prestreté. Na každom mieste bol tanier na hlavné jedlo na ňom tanier na polievku. Pri tanieroch boli príbory na predjedlo, polievku, hlavné jedlo a dezert. Nad taniermi boli umiestnené poháre na víno, pri nich malé poháre na prípitok. Samo spoznal, že v nich je naliaty fernet. Vedľa príborov sa vynímali farebné servítky poskladané do tvaru holubice. Pri stoloch boli prisunuté ozdobné čalúnené stoličky, pripomínajúce malé kreslá. Samo s Krisom a Matúšom si sadli naľavo od Luboša. Vľavo od nich si sadol Marek. Oproti Samovi a Krisovi si sadli ich spolužiačky Alena, Domina a Denisa.
„Vitajte,“ prehovoril pán Blaško a postavil sa. „Ďakujem, že ste prijali pozvanie na večeru. Dovoľte mi predstaviť vám pána Brestovanského...prepáčte.“ Pán inžinier si vybral z vrecka mobil: „Prosím, inžinier Blaško....To je dôležitá pozícia....Povedzte mu, nech si donesie životopis, všetky osvedčenia, diplomy....Nech nezabudne podrobnú dokumentáciu o všetkých predchádzajúcich zamestnaniach a kontaktné údaje na osoby, ktoré mi môžu poskytnúť referencie o ňom. Až potom ho zaraďte do databázy a môžeme ho pozvať na pohovor. Dovidenia.“ Pán Blaško sa opäť otočil k študentom: „Kde som to prestal?...Aha, dovoľte mi predstaviť vám pána Brestovanského, ukázal na muža po svojej pravici, ten sa postavil a uklonil sa. On bude mať na starosti vás, čo študujete za čašníkov. Budete praxovať v hlavnej jedálni, obsluhovať hostí a plniť jeho pokyny. A toto je pán šéfkuchár Juríček,“ ukázal na muža vľavo od neho. „On má na starosti kuchyňu v našom hoteli. Bude niesť zodpovednosť za vás, ktorí študujete za kuchárov, on tu bude váš nadriadený. Dovolili sme si spolu s pánom Brestovanským a pánom Juríčkom pripraviť pre vás na uvítanie veľkolepú slávnostnú hostinu formou banketu. Odovzdávam slovo pánovi Brestovanskému.“ Inžinier si sadol a postavil sa vrchný čašník:
„Dobrý večer, aj ja vás tu vítam. Pre tých, ktorí to neviete, banket je najvyššia forma slávnostnej hostiny. Bankety sa usporadúvajú pri najväčších spoločenských udalostiach pre najvyššie vrstvy pre prezidentov, politikov, generálnych riaditeľov firiem, kráľov,...Ak sa budete dobre učiť, možno niektorí z vás dostanete v budúcnosti príležitosť obsluhovať na nejakom bankete. Je to nesmierna česť. Poviem vám, že je to radostná spomienka na celý život. Prišiel som s týmto nápadom, aby ste na vlastné oči mohli vidieť, aké veľké možnosti sa otvárajú pri profesii čašník a kuchár. Študenti hotelových akadémií zvyknú v druhom alebo treťom ročníku pripravovať cvičný banket pre profesorov a rodičov. Vaša škola to neumožňuje. Preto som sa rozhodol aj vám študentom Strednej odbornej školy Miroslava Fúkala poskytnúť možnosť byť účastní na takejto pompéznej slávnosti. Na vlastnej koži zakúsite, aký je príjemný pocit, keď ste dobre slušne, úctivo a na úrovni obslúžení. Som presvedčený, že potom aj vám v praxi bude záležať na tom, aby ste uspokojili svojich hostí. Pamätajte si zásadu: Náš zákazník, náš pán.“ Vrchný čašník si sadol a ešte raz sa postavil pán Blaško a pozdvihol pohár s prípitkom:
„Slávnostne pripíjam na naše práve teraz uzavreté priateľstvo. Nech je toto začiatkom našej dlhodobej spolupráce Prajem vám veľa úspechov a radostných zážitkov v tomto hoteli a želám dobrú chuť!“ Všetci prítomní v sále sa postavili a pozdvihli na prípitok svoje poháre s fernetom. Samo si štrngol s Krisom a ostatnými susedmi okolo seba, s Alenou a dievčatami vedľa nej. Inžinier Blaško pozrel k dverám do jedálne, pri ktorých už stála servírka, ktorá mala na starosti prevádzku banketu a jemne uklonil hlavu. Prevádzkarka banketu pri dverách tiež sklonila hlavu a do miestnosti vošiel zástup čašníkov a servírok. Všetci držali v ľavej ruke fľašu vína opretú o pažu. Každý čašník (servírka) sa postavil(a) k štyrom študentom(tkám). Najskôr študentom ukázali etiketu na víne: Tokajské samorodné suché. Naliali štyrom študentom a odišli. O pár minút priniesli na malých tanierikoch predjedlo varené vajcia plnené rybacou penou.
„Výborné, toto som ešte nejedol,“ potešil sa Kris.
„Ja som bol s otcom už na mnohých banketoch, v Miami, V Las Vegas,...,“ chválil sa Marek. „Ale nikdy by mi nenapadlo, že sa na nejaký dostanem aj s našou je...školou. O tejto hostine nám cez víkend Blaško nič nehovoril, keď sme tu boli. To je veľké prekvapenie.“ Keď dojedli, čašníci priniesli teriny so slepačou polievkou a slížmi.
„Je to úžasný hotel,“ rozplývala sa Alena.
„Áno, je tu nádherne, ale nejde mi do hlavy jedna vec,“ prehovoril Samo. „Prečo o takomto luxusnom zariadení nebolo nič napísané na nete? Je síce otvorený iba dva týždne, ale aj tak mala byť na webe aspoň zmienka o tom, že otvorili nový hotel.“ Hlavným chodom boli bravčové rezne s ryžou a oblohou. Oblohu tvoril šalát, rajčiny, hrach a kukurica. Počas jedenia hlavného chodu znova vstal inžinier Blaško:
„Venujte mi, prosím, chvíľu pozornosť. Po večeri chcem s každým z vás podpísať dohodu o vykonaní práce. Budete robiť šesť hodín pred obedom od ôsmej do štrnástej alebo po obede od štrnástej do dvadsiatej hodiny. Za každú hodinu dostanete tri eurá a päťdesiat centov. Teraz po deviatej hodine vás..., prepáčte.“ Pánovi Blaškovi znova zazvonil mobil: „Prosím, inžinier Blaško...Pán Šintál, už sme sa o tomto rozprávali ráno v kancelárii....Jasne, kúpte to a do hodiny to ešte predáme za dvojnásobnú cenu....Ale ráno sme predsa obaja pozorne sledovali situáciu na trhu....bude to výnosné, verte mi, predá sa to.....Snažte sa vzbudzovať dojem, že je to hodnotná akcia a hneď to kúpia.“ Inžinier zložil telefón a opäť prehovoril k študentom: „Po deviatej hodine budete chodiť ku mne do kancelárie na štvrté poschodie na krátky pohovor a podpíšete dohodu. Chcel by som s každým z vás hovoriť jednotlivo, ale pre krátkosť času to teraz nie je možné. Tak budete chodiť po štvoriciach do kancelárie. Najlepšie bude, ak prídete podľa izieb, bude to prehľadnejšie. Potom o dvadsiatej druhej hodine vás pozývam na uvítaciu party. Na prvom poschodí máme spoločenskú miestnosť a v nej usporiadame pre vás diskotéku. Príďte sa zabaviť, aby ste si spríjemnili začiatok praxe. Diskotéka bude trvať do polnoci, aby ste sa stihli dobre vyspať, najmä tí, čo vstávate na doobednú smenu. Teraz vám povedia niekoľko inštrukcií moji spolupracovníci a o deviatej hodine už vo svojej kancelárii očakávam prvú štvoricu.“
Študenti už dojedli hlavné jedlo, čašníci im debarasovali taniere a na záver doniesli dezert jablkovo-makovú štrudľu. Medzitým sa postavil vrchný čašník Brestovanský:
„Ja budem dozerať do obeda na prvú skupinku. Chcem, aby ste prišli včas už o sedem štyridsaťpäť do jedálne. Prídete ustrojení, učesaní, oholení, vyspatí, oblečení v čašníckej rovnošate.“ Pán Brestovanský si sadol a postavil sa pán šéfkuchár Juríček:
„Tí, čo prídete ráno do kuchyne, tiež príďte o trištvrte na osem čistí a upravení. Nechcem vidieť žiadne prstene, náušnice, piercing, alebo nalakované nechty.“
„A to si akože mám svoje lesklé nádherné nechty ostrihať?“ pohoršovala sa Dominika.
„Domina, nerieš to teraz,“ zahriakla ju Alena.
„Pracujete s potravinami, tak musíte v maximálnej možnej miere dbať na hygienu,“ pokračoval šéfkuchár. „v tomto hoteli dbáme na vysoký štandard a zákazníci sú na to citliví.“ Keď si šéfkuchár sadol, tak sa postavil ešte profesor Ábelovič:
„Na tých, čo budete robiť po obede, budem dozerať ja a pani profesorka Kučerová. Snažte sa urobiť našej škole dobré meno.“ Okolo tri štvrte na deväť už banket skončil a pán Blaško zavolal prvú štvoricu študentov k sebe do kancelárie na pohovor. Ostatní študenti zatiaľ išli do svojich izieb. Nakoľko ich izby boli na tom istom poschodí ako inžinierova kancelária, tak sa im to oplatilo najviac. Samo, Kris, Matúš a Juro odišli do svojej izby, kde si zapli televízor a rozprávali sa pri ňom. Samo si zapol svoj notebook a prihlásil sa na facebook, kde kamarátom zdelil svoje prvé dojmy z hotela. Približne po pol hodine prišiel rad na nich, aby podpísali dohodu s pánom Blaškom. Všetci štyria sa zobrali a vošli do inžinierovej kancelárie na konci chodby.

 Napínavý príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár