18. Napravený zločinec
Okolo devätnástej hodiny si už vynášali kufre na štvrté poschodie na izbu, kde predtým boli s Matúšom a Jurom. Keď vystúpili na najvyššie poschodie, tak na chodbe uvideli zhovárať sa tri osoby. Inžinier Blaško niečo riešil so šéfkuchárom Juríčkom a vrchným čašníkom Brestovanským.
„Tak nezabudni Franto, postaraj sa o to víno. Zajtra na rozlúčkovom bankete použijeme to najlepšie,“ prikazoval Blaško Brestovanskému.
„Neboj sa Miro, ja to zabezpečím,“ uisťoval ho vrchný čašník. „Pozrite sa, kto sa vrátil ku nám,“ ukázal na Sama a Krisa. Keď sa Blaško a Juríček pozreli na Krisa a Sama, od prekvapenia zabudli zatvoriť ústa.
„Čo tu robíte vy dvaja?“ spýtal sa Blaško.
„Ste sklamaní, že nás tu znova vidíte pán Blaško?“ spýtal sa Samo otvorene.
„Nie, jasne že nie Samo, len som si myslel, že vás zobrali do vyšetrovacej väzby.“
„Rozhodnutie sudcu,“ podal Samo inžinierovi obálku. Keď si to Blaško s Juríčkom a Brestovanským prečítali, Samovi sa zdalo, že Blaško nevie, čo má povedať.
„No...,“ odmlčal sa inžienier. „Ja som samozrejme vedel, že vy ste nevinní, ale....“
„ale?“ spýtavo sa pozrel na Blaška Samo.
„Myslel som si, že vo väzbe budete minimálne dovtedy, kým neprebehne súd. Pán inžinier Vrbovský hovoril, že majú proti vám jednoznačné dôkazy.“
„Ako je možné, že váš dobrý priateľ presviedča súd, že sme poslali na stránku súbor s vírusom, hoci to nie je pravda?“
„Možno je to celé jedno veľké nedorozumenie, predpokladám. To sa vyjasní, asi ten vírus vytvoril niekto iný. Hlavné je, že ste späť, nie?“ pokúsil sa Blaško o strnulý úsmev.
„To áno,“ súhlasil Samo, ale videl Blaškovi na očiach, že radosť iba predstiera.
„Chalani, chýbali ste nám v kuchyni,“ povedal im Juríček. „Nikto zo študentov nevie tak zdobiť jedlá ako ty Kristián.“
„Ideme si zložiť veci do izby,“ rozhodol Samo.
„Zajtra chystáme rozlúčkovú hostinu, spolužiaci vám povedia podrobnosti. Príďte,“ pozval ich vrchný čašník. Samo s Krisom vošli do svojej izby. Uvideli Matúša cvičiť v rohu s jednoručnými činkami, čo si priniesol z domu. Juro sa rozvaľoval na posteli a na notebooku pozeral porno.
„Samo, Kris, vy ste späť!“ zvolal od radosti Matúš a ihneď položil činky.
„Sudca nás prepustil,“ ukázal Samo Matúšovi rozhodnutie.
„Po celý čas som v to dúfal,“ uľavilo sa Matúšovi.
„Jéj, bude nám na izbe horúco, buzeranti sa vrátili,“ privítal ich Juro pre neho zvyčajným spôsobom. Ale Samo videl, že aj Juro je čiastočne potešený z ich návratu.
„Poďme sa prejsť,“ povedal Matúš. „Je toho veľa, čo vám chcem povedať.“
„Ja sa chcem vybaliť a odpočinúť si, choďte vy dvaja,“ rozhodol sa Kris. „Skontrolujem si facebook.“
„Ako chceš, závislák. To sa od teba dalo čakať, ty bez toho niekoľko dní nevydržíš,“ odsekol mu Samo. Keď Samo s Matúšom vyšli na chodbu, tak Matúš začal Sama informovať o všetkých novinkách.
„Dnes sme pracovali poslednýkrát. Zajtra máme voľno. O devätnástej bude v hlavnej jedálni rozlúčková hostina a po nej párty s prekvapením.
„Ja neviem, či on nie je za tým, že ma obvinili. Podľa mňa to súvisí s tým, že sme s Krisom odhalili, že zlodejom mäsa je Juríček. Blaško je falošný.“
„S tým my nič nenarobíme,“ mykol plecami Matúš. „Nám zabezpečil prax v asi najlepšom hoteli, aký som zatiaľ videl. Za každú odpracovanú hodinu nám zaplatil tri eurá, to je omnoho viac, akoby som bol očakával.“
„Aj pracovníci v kuchyni potvrdili, že Blaško je falošný a zdiera ich,“ pripomenul Samo.
„Ale už zajtra tu končíme. Nás to trápiť nemusí. Zarobili sme si dosť, to je hlavné,“ dodal Matúš. „Poď so mnou za Marekom.“
„Za Marekom Richtárovičom? Čo chceš u toho zlodeja?“
„Len poď a uvidíš, budeš milo prekvapený.“ Matúš vytiahol mobil. „Marek, kde si? Vrátili sa Samo s Krisom. ...Tak poď na lavičky a porozprávame sa.“ Matúš so Samom vyšli pred hotel na ihrisko. Už sa zotmelo, ale na lavičke uvideli čiernu siluetu čakajúceho Mareka.
„Som rád, že vás prepustili Samo,“ podal Marek ruku Samovi.
„Ja si so žiadnym rozmaznaným klamárom ruky nepodávam. Platí to, čo som ti povedal,“ upozornil Mareka Samo.
„Samo, urobil som veľkú chybu, že som Krisovi a Antonovi vzal peniaze. Už som si naozaj uvedomil, že vy ty a Kris ste úžasní ľudia. Ja som si mal viac vážiť takých kamarátov ako ste vy,“ kajal sa Marek.
„To ti nepomôže.“
„Ale našťastie sa mne podarilo pomôcť vám dvom.“
„Čože?“
„Presvedčil som otca, aby vybavil, nech vás sudca pustí. Má na Slovensku veľmi veľa známostí vo všetkých ôsmich krajoch. Keď máš konexie, čokoľvek sa dá zariadiť.“
„Tomu nerozumiem,“ zmätene pokrútil hlavou Samo.
„Ja sa s otcom skoro vôbec nerozprávam, lebo mi nevenuje čas. Lenže sľúbil som mu, že budem cez leto mesiac makať v jeho hoteli a oveľa viac pomáhať doma mame, ak vybaví, aby teba a Krisa pustili. Boli ste odsúdení bezdôvodne. To pochopil každý z triedy. Samo ty si tak úprimný ako málokto, mne si týmto otvoril oči. Doteraz som videl iba sám seba a myslel iba na to, čo chcem ja. Myslel som iba na peniaze a fet a alkohol, ktoré za ne kupujem. Ale po tom, čo si mi ty povedal krutú pravdu o mne, som neskôr zistil, ako mi chýbajú praví priatelia. Vy s Krisom máte omnoho menej prachov ako ja, ale ste šťastnejší aj vás majú v triede radšej. Skoro všetci sa za vás postavili, Samo. Chceli spísať petíciu za vaše prepustenie.“ Sama táto informácia veľmi dojala:
„Ale ako ste zariadili, aby nás tak rýchlo prepustili?“
„Otec sa dohodol s okresným sudcom, aj toho pozná roky. Dal mu pätnásťtisíc eur úplatok.“
„To fakt? A jemu nevadilo toľko minúť?“
„Ja si to budem odrábať v lete, dohodli sme sa jasne.“
„Tak diki Marek, odpustím ti, ale neopováž sa nás znovu zradiť.“
„Volá Peter,“ zdvihol Marek mobil. „...Som so Samom a Matúšom na lavičke, príď sem.“ O dve minúty ku nim prišiel aj Peter Augustín:
„Samo, konečne ste s Krisom späť.“ Sama veľmi potešilo, keď sa aj tento feťák tešil z jeho návratu. „Celé to bola jedna veľká lož. Blaško to naplánoval s Kráľovičom a Zvolenským.“
„Ako to vieš?“
„Nakúrený Kráľovič hovoril mne a Jurovi, že Blaško vybavil, aby vás odsúdili,“ prezradil Peter. „Nič bližšie ale neprezradil. Nehovor Kráľovičovi ani Jurovi, že som ti to prezradil. Kráľovič by ma potom asi zabil. Určite sa dohodli so Zvolenským. Zneužili to, že si toho gaya zbil a vymysleli falošné obvinenie. Zvolenský sa Kráľoviča bojí, tak poslúchol.“
„Teraz by sa mal ten teplý chudák báť mňa. Falošne svedčiť proti mne na súde, to je fakt príliš.“
„Ignoruj ho, lebo mu dáš zámienku, aby sa na teba sťažoval,“ upozorňoval Sama Matúš.
„Jednému nerozumiem. Vy dvaja klamete, okrádate kamarátov, fetujete, ale napriek tomu mi pomáhate, keď to veľmi potrebujem. Prečo ste takíto? Ste so mnou alebo proti mne?“
„Samo, to, že kvôli drogám okradne kamoš kamoša je dnes bežné, ak neokradneš ty, okradnú teba“ vysvetľoval Peter. Samo už krútil hlavou, nakoľko vôbec nesúhlasil, ale Peter pokračoval. „Lenže ty si neobyčajne čestný človek a verný priateľ. To si nesmierne vážime. Ja som poznal len smútok, hlad a chudobu, drogy utišujú moju bolesť. Ale keď som videl, ako si sa v parku Kráľovičovi postavil, to na mňa zapôsobilo. Toho bitkára sa bojí polovica sídliska. Teba zložil na zem, ale nevzdal si sa, aj keď ťa premohol. Takúto odvahu som ešte nevidel.“
„Presne tak, mrzí ma všetko zlé, čo som tebe a Krisovi urobil,“ potvrdil Petrov názor Marek. „Hneď v pondelok vrátim Krisovi peniaze.“
„Viac ma štve, že si okradol Alu, Marek. Tú milujem.“
„To som nebol ja, ale Domina,“ opravil ho Marek.
„Domina?“
„Veru, v pondelok počas diskotéky ste išli s Alou do bufetu. Aj ja aj ona sme stáli za vami a všimli sme si, že ona a Zvolenský majú rovnaké ružové peňaženky.“ Potom v ten večer sme sa o tom ja, ona, Peter a Kráľovič rozprávali na lavičke a vymysleli sme plán. Ja som ukradol peňaženku Zvolenskému z nohavíc, keď sa sprchoval. Keď v noci Alena a Denisa zaspali, tak Domina zobrala peňaženku Alene. Bola s nimi na izbe, takže videla, kam si dáva veci, preto ju vôbec nemusela hľadať. Ona a ja sme sa stretli na chodbe, tam sme peňaženky vymenili a peniaze, čo v nich boli sme si rozdelili.“
„A potom ste sa vrátili na izby a Antonovi ste dali Aleninu peňaženku a naopak,“ porozumel Samo.
„Presne. Keď sme včera od Kráľoviča kupovali trávu, tak sa Domina chválila, že v piatok vzala peniaze aj Denise. Radovala sa, z toho, že asi Denisu na turistike presvedčila, že to ukradla Alena, lebo sú veľmi chudobní.“ Samo pozorne počúval. Ťažko sa vyrovnával s tým, akých zákerností sú jeho spolužiaci schopní voči svojim kamarátom.
„Kráľovič sa na tom všetkom zabával,“ vstúpil do rozhovoru Peter.
„Odkiaľ on stále berie trávu? Raz sme s Krisom videli, ako podišiel večer na parkovisko k jednému čiernemu bavoráku a podával peniaze chlapovi v čiernom saku.“
„To bol dealer, čo mu dodáva, ale neviem odkiaľ. Nečudoval by som sa, ani keby to mal aj od samotného Blaška,“ povedal Peter.
„Od Blaška?“ zopakoval Samo.
„Už na začiatku tvrdil, že sa s ním dobre pozná a Blaško mu vraj dal špeciálnu úlohu. Skoro každý večer chodieva za ním o desiatej von z hotela. Asi sa tajne stretávajú pri hoteli, aby ich nevideli.“
„Dik, že si mi to povedal Peter,“ už mi to celé dáva zmysel.
„Chalani, som rád, že ste moji kamoši. Je to asi moja chyba, ja som vás nechápal.“
„Tak čau, zajtra sa uvidíme, u mňa na izbe poriadam rozlúčku,“ usmial sa Marek. „Už som pozval chalanov aj baby, mám nakúpené fľaše.“
„Marek, sú tu v hoteli profesori a majú dychový prístroj,“ pripomenul Samo.
„No a čo, je to posledný deň, nerobíme, a večer si budeme na bankete aj tak pripíjať, tak je to jedno.“
„Tak uvidím,“ rozhodol sa Samo. „Čaute zatiaľ.“ Marek s Petrom odišli späť do hotela.
„Ale chcel by som vedieť, čo Kráľovič chce od Blaška,“ rozmýšľal Samo.
„Je deväť hodín, môžeme ho sledovať,“ poradil Matúš. „Počkáme kúsok pri vchode do hotela a uvidíme.“
„Dobre, zavolám aj Krisa....Nedvíha mi mobil.“
„Poďme pomaly pred vchod.“ O päť minút zavolal Samo Krisovi opäť.
„On mi to zložil?“ divil sa Samo. „Ešte nikdy mi nezložil telefón,“
„Nechaj to teraz tak, asi nemá čas,“ povedal Matúš. Samo s Matúšom spoza rohu hotela hodinu pozorovali vchod hotela. Okolo pol jedenástej uvideli vyjsť von Kráľoviča.
„Sledujme ho,“ zašepkal Samo. Potichu kráčali niekoľko metrov za ním. Kráčal po chodníku do lesa.
„Po tejto ceste sme išli prvú noc s Krisom a babami,“ spomenul si Matúš.
„Presne tak, tušil som to. Zrejme viem, kam ten feťák ide.“ Samo sa nemýlil. Kráľovič mal namierené k tej jaskyni, ktorú videli v prvú noc a kam aj Juríček odnášal ukradnuté mäso. Pri jaskyni už čakal inžinier Blaško. Samo s Matúšom sa schovali za dva najhrubšie stromy pri jaskyni.
„Meškáš,“ privítal Kráľoviča vlastník hotela.
„Zdržal ma ten retard s buzerantom, musel som im dať poriadnu facku, aby poslúchali.“
„Tu je to, dávaj si obrovský pozor, aby ťa s tým nik neprichytil! Hlavne nespomínaj, že to máš odo mňa. Doteraz mi všetci okrem Nováka a Remenára veria,“ potichu hovoril pán Blaško. „Zistili príliš veľa, keď sledovali Juríčka, musel som sa ich zbaviť. Nechápem, ako ich ten sudca mohol prepustiť. Za to by som ho najradšej...“
„Ha, ale to bolo super vymyslené. Buzerant najskôr nechcel spolupracovať, ale párkrát som ho nakopal a už urobil, čo som chcel. Povedal na polícii to, čo som mu prikázal, že ho Novák bije, hoci ho zbil iba raz,“ smial sa Kráľovič. „To je piko?“
„Presne tak, je to čisté. Päť gramov v jednom sáčku.“
„Piko?“ nerozumel Samo.
„To je pervitín,“ ozrejmil mu potichu Matúš spoza vedľajšieho stromu. Samo sa zhrozil pri pomyslení, že takýto vplyvný a bohatý muž ako je Blaško predáva tvrdé drogy. To robia mafiáni.
„To najlepšie som si šetril nakoniec,“ informoval Kráľoviča Blaško. „Posledný deň už nebude nikto nikoho upodozrievať. Môžete to okúsiť, ale nie veľa, aby to nebolo na vás vidieť, najmä pri hostine, tam budú aj profesori. Zvyšok daj okúsiť v škole, ale zatiaľ len zadarmo. Potom ďalšie dávky budeme už predávať. Chcel som, aby ste sa všetci v hoteli cítili, čo najlepšie, to vzbudzuje lepšiu dôveru. Z toho dôvodu som vám dal všetkým zajtra voľno. Po záverečnom bankete už bude po všetkom.“
„Prečo bude po všetkom?“ nerozumel Kráľovič.
„V piatok predsa pred obedom odchádzate. Skončí vaša prax, tak som to myslel. My dvaja zostaneme v kontakte aj po praxi. Budeš predávať aj vo vašej škole, na sídlisku a v meste. Cez otca ti budem posielať tovar a ty mne zase prachy,“ rozhodol Blaško.
„Jasne, pán Blaško,“ pritakal Kráľovič.
„O mesiac neskôr prídu sem na prax študenti z hotelky z Bratislavy, zariadim to podobne ako s vami. Ešte budem musieť niečo vyriešiť. Choď späť do hotela, hlavne dbaj na to, aby to nikto nenašiel!“
„Nemusíte sa báť, pán Blaško. Keď si to schovám do tašky, tak to bude v bezpečí. Tí dvaja idioti sa trasú od strachu, keď na nich raz zakričím. To som dobre vymyslel. Nikto sa s nimi nebaví, tak som to využil a išiel s nimi na izbu. Boli radi a mysleli si, že konečne chce byť niekto s nimi. A Richtárovič buď drtí DOT – u na notebooku, alebo chľastá, alebo je preč. Ten mi tiež nebude pozerať do vecí,“ ubezpečoval inžiniera Kráľovič.
„Zajtra pred večerom ti zavolám, choď späť do hotela, ja mám robotu,“ rozlúčil sa Blaško s Kráľovičom a vošiel dovnútra jaskyne tak ako predtým Juríček. Samo neveriacky krútil hlavou nad tým, čoho bol práve svedkom. Zadržal dych a pritlačil sa viac ku stromu, keď išiel okolo Kráľovič, aby si ho nevšimol. Počkali s Matúšom ešte chvíľu, potom sa aj oni vrátili do hotela.
„Blaško dealer drog? Mohol som to tušiť, je to asi najväčší podvodník a zločinec, akého zatiaľ poznám. Dávejme si na neho pozor,“ varoval Samo Matúša.
„Ale nám nič zlé nespravil. Na svete je veľa takýchto klamárov,“ mávol rukou Matúš. „Navyše zajtra už končíme. Ako povedal on, potom bude po všetkom. Teším sa na rozlúčkovú hostinu, možno bude lepšia ako ten banket minulý týždeň.“ Keď sa Matúš so Samom vrátili na izbu, zistili, že tam je iba Juro.
„Kde je Kris?“ opýtal sa Samo.
„Choď ku Karnasovej na izbu a uvidíš.“
„K Ale?“ divil sa Samo. Chcel vedieť, čo tam Kris tak dlho robí, tak sa vybral na ich izbu. Bez zaklopania otvoril dvere, no to, čo vo vnútri uvidel ho z dnešného večera šokovalo najviac. Jeho dlhoročný najlepší kamarát sa bozkával s jeho priateľkou.

 Napínavý príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár