Mala hrať hudba

husľové kvarteto,

alebo malo byť ohlušujúce ticho,

davy sa mali rozostúpiť,

malo byť voľačo.




Mal byť slnečný piatok,

V Cvernovke,

pri schodoch,

sa ma mal niekto opýtať:

"Poznáš ho?"




A ja by som povedala:

"Kedysi dávno."




A potom by som sa otočila..

A odišla preč.

A až vtedy by si sa pozrel

na miesto kde som stála,




a videl tam niečo živé,

pulzujúce.




Ale nebolo nič.

Čo je horšie, že bolo niečo.




A príbeh je skončený.

Ten dôležitý príbeh,

čo roky píšem,

slzami po obliečkach

a listoch bez známok.




Len tak,

závan vetra na Židovskej..

V mojom meste.




How dare you!

Vziať mi ešte aj ten koniec.




How dare I!

Ešte stále.




A potom ležím na zemi,

a vravím jej,

že to bolo všetko.




A okolo mňa sa povaľujú bahniatka

a poctivo zahrabané spomienky,

čo občas vylezú ako ploštice v noci spod perín,

hodovať na krvi z rán, čo sa nehoja.




Lebo keď si kúpim štyri pivá,

štyri aj vypijem,

ako tú krv,

do poslednej,

kvapky.




Už nehrajú,

už zavreli.




A ja stále sedím a čučím na hrad.

Akurát na iný.






 Denník
Komentuj
 
 fotka
tequila  4. 4. 2021 00:35
preco ta nechal?
Napíš svoj komentár