Táto prozaicko-poetická mojosť prináša úvahu,
prečo som ja, chlepec zrodený blízko Váhu,
zamyslený a možno aj skľúčený.

Mám dievča, ktoré je mi šťastím,
keď je ťažko, s ňou sa vytratím
do sfér života, do ktorých neprenikne len tak hockto.
Neprenikne tam prízemný zlosyn,
neprenikne tam ten čo povie "močím"
kedykoľvek sa mu zachce.
Hoci buran som i ja, o tom potom.

Toto moje krásne dievča, Betuška sa volá,
ma minule zobralo, ked skončila mu škola,
do nového antikvariátu, ktorý vznikol u nás,
v tom antikvariáte kadečo preskúmaš.

Bolo tam milo, pekná vôňa, Betka so mnou,
čekujúc tie knižky, stretol som sa s bombou.
Stephen King - Talizman, kúsok, čo čítal som dychtivo,
ešte v časoch keď hádam žil aj Krajíček Ivo.

Vtedy som bol menší, zhltol som to lačne
a rátal som s tým, že niekedy zas začne
ten ošiaľ čítania, len som nevedel kedy.

Teraz som to zbadal, cena dve evry.
Hovorim si "tak toto nie, moje nervy!"
Za 600 str. knižku, ktorá je hustá jak riť,
dať dve evry? Však to je nič!

Napokon z dvoch boli štyri, chlapík zjavne čudne píše,
ale to nič, mal som chtíče
čítať a stále to bolo náramne lacné.

Lenže plány boli jasné -

Mám toho veľa, nemôžem čítať veci, ktoré nemusím čítať, pretože musím čítať tie, ktoré mi treba kvôli škole a tých je strašne veľa. Lenže čo sa nestalo? Resp. čo sa stalo:

Knižka bola na stolíku, krásna, tmavá, lákavá,
a mne bolo treba z riti pustit trochu kakava.
Tak reku popri sraní prečítam len kúsok -
môžem si dovoliť nesystematický útok
na text, pretože už som to raz čítal.
Myslíte, že sa to dá?
Kdeže, je to ako voda -
potrebné k životu.
Začal som čítať a zrazu fuk ho tam,
uz sa v krajine Teritórií motám
opantány príbehom lepším
ako väčšina.
Vždy to takto začína.

Možnosti boli dve -
buď budem čítať s výčitkami a nestihnem školské veci,
alebo sa premôžem a zignorujem, ze King mi klopká po pleci.
Jedno horšie ako druhé, jedno sa už stalo
a je to vec, čo ma bolí nemálo.

Asi som už zmierený, že budem ďalej čítať až vtedy,
keď sa skončí semester aj skúškové.
Uhasilo to vo mne život, tak zdá sa mi.
Niekedy sme na ťažké rozhodnutie strašne mrcha sami.
Zmierený s tým, že venovať sa budem trápnej Villette
miesto Kinga.

Taký zomriem.

Bez šťavy.

 Blog
Komentuj
 fotka
hnisavica  15. 3. 2010 14:15
Ale zabudol si dodať, že Peter Straub! A fakt to bolo super aj inokedy ako pri sraní A počúvaj, má to takú strašne škaredú obálku so zeleným nápisom, alebo inú?
 fotka
pubertslatinocelny  15. 3. 2010 14:34
vies co toto ma taku len ciernu hardback je to a takym hnedym/zlatym zajdenym (lebo je to stare uz) pismom mena a titul...hej, petra som zabudol....nikdy som mu neprikladal dolezitost volako neviem preco...chudak, to ma za to, ze sa spolcil s takym famoznym kingom....

so zelenym napisom? myslis tu taku co tam je aj ten chlapisko nejaky? a asi aj gula daka sklena? sa mi zda, ze take malo to, co som cital z kniznice
 fotka
pubertslatinocelny  15. 3. 2010 14:40
@hnisavica samozrejme
Napíš svoj komentár