Vonku je pani hamburger. Čisto.
Ústa má utreté a je ho decentne.
Vidím ju povedať dospelým deťom
"Nevládala som ho zjesť."
Zas raz vídim to, čo nie je.
Veď vládze.
Je mi jej tak ľúto.
Opäť je tu útok
mojej šialenosti.
Týchto trápnych hostí
(ľútosť a smútok nad tým, čo je v poriadku)
nemám v hlave rád.
Teta mi pomohla úsmevom.
Úsmevom na psíča, úsmevom na brata (manžela? ).
Už je lepšie.
Je to lepšie.
Brezy rastú rovno nahor i zo šikmého svahu.

 Báseň
Komentuj
 fotka
nicmanenapada  7. 10. 2009 00:37
Dávno si nič nenapísal, normálne tu už niet čo čítať...
Napíš svoj komentár