" Tak študenti , napíšeme si krátky diktát a ... " zasekla sa Riikka Sarasoja , učiteľka fínčiny .
" Eero , zase meškáš ? " karhala ho " a Pilvi , ty tiež ? " spýtala sa prekvapene .
Eero ako vždy len krikývol , ospravedlnil sa , a sadol si na miesto , vedľa Antera .
" Pani profesorka , my sme sa zdržali v bufete , prepáčte , naozaj sme si to neuvedomili . " vyhovára sa Pilvi .
" Ale veď , zvonenie funguje , zvoní tri minúty pred začatím hodiny , tak sa nevyhováraj . " karhala .
" No .. viete ... dobre , zakecali sme sa , prepáčte nám to , už sa to nestane . " usmiala sa Pilvi , tak ako vždy , úprimne a zo srdca , toto platí snáď na každého , tak ako aj na Sorasojovú .
" Dobre , sadni si . " odvetila a pokračovala ...
" Napíšeme si teda ten diktát , ako som už vravela , vytiahnite si papier a pero . " dokončila .
Eero drgol Antera nech mu poźičia pero .
" Antero , požičaj mi pero , akosi som si ho zabudol keď som si ráno kukal matiku , boha , už ma to serie , vždy si niečo zabudnem a to len kvôli tým nervom . "
Antero si vytiahne peračník , vytiahne tri perá , jedno Eerovi , ďalšie spolužiačke Anikki , a jedno sebe , Antero je niečo ako triedny peračník .
" Eero , však kľud , ono sa to utrasie , potrebuješ pomoc , neboj sa všetko bude dobré " a podal mu pero s kamarátskym úsmevom.
" Dík kámo , máš to u mňa , nič nepotrebujem ! " naštvano odvetil.
Antero sa ho zľakol , skoro spadol zo stoličky .
" Dobre , kľud , poďme to napísať , a raď mi ! " odvetil Antero .
Pilvi sa na Eera od začiatku hodiny pozerala , premýšľa nad tým , ako mu pomôcť , zabudla si aj papier vytiahnúť .
" Pilvi , vytiahni si papier , nech môžme začať . " povedala Sorasojová .
" Áno , už si vyťahujem , prepáčte , bola som zamyslená . " vyťahovala si papier , zatiaľ čo stále pozerala na Eera .

" Takže , diktujem . " začala " Každý rok je obeťou pytliakov viac ako tristopäťdesiat kusov lesnej zveri . " začala .
" Eero , do riti , toto nikdy neviem , aké je tam i ? " zašepkal .
" To sa pýtaš nesprávneho , vôbec netuším . " odvetil ešte tižšie .

" Pilvi , hej , Pilvi , aké je tam i ? " obrátil sa na druhú stranu .
" Myslím že je tam tvrdé y , ale niesom si istá , skús sa spýtať , Tuoma . " odvetila Pilvi , veľmi zamyslene , premýšľala nad tým .
" Tuomo aké ... "
" Antero , buď ticho , otoč sa a píš si , čo si tam radíte ? " postavila sa medzi lavice Sarasojová .
Eero sa len chytá za hlavu , Pilvi stále premýšľa nad tým aké tam má byť i , po chvíľke sa Eero pozrie na Pilvi , a začne premýšľať .
" No dobre , píšeme ďalej. "

Na prestávke si Antero prisadne k Pilvi , s jasným cieľom .
" Pilvi , do prdele , ja som úplne vymletý , aké tam malo byť i , ja som tam dal mäkké , ale mám z toho zlý pocit . " spýtal sa .
" No , ja som tam dala tvrdé , neviem ale viacerí sme to tak mali , a čo Eero , hovoril Ti niečo ? " spytuje sa Pilvi Antera , s nádejou , že ju zmienil , čo i len raz .
" Ále , zase bol podráždený , ja tomu nerozumiem , však chvíľku vyzerá v pohode , potom zase nie , potrebuje naozaj pomoc , spýtajme sa Sarasojovej , je predsa tá škoľská psychologička , či čo to je . " premýšľa Antero.
" Čože ? " vykríkla Pilvi " ako že bol podráždený , veď pred hodinou bol úplne normálny , dokonca sme sa smiali , a mala som pocit , že je šťastný . " čuduje sa .
" Musíš sa s ním porozprávať dnes po škole , mne na ňom záleží , však je moj najlepší kamoš , a predsa , som chalan , to nieje to pravé , ako keď sa s ním porozpráva dievča . " polemizuje .
" Však .. počkaj idem za ním . " odvetila a šla pohľadať Eera .

" Ahoj , Eero , tak čo , pôjdeme spolu na ten čaj po škole ? " spýtala sa s nádejou v očiach .
" Pilvi .. ono .. ja nemôžem .. musím ešte ... jáj , jasné , musím ísť po sestru do školy a doviesť ju domov , prepáč . " bolo vidieť , že si vymýšľa .
" Ako myslíš , ja Ti chcem pomôcť , neviem prečo sa tomu brániš , na tom nič nieje , každý z nás má nejaké problémy , nie ? " spýtala sa so slzavými očami .
" Asi.. neviem , idem domov , čau . " odvetil prudko .
Pilvi sa rozplakala , nevedela čo má robiť , bola z toho strašne sklamaná , šla sa vyplakať na záchod .

Eero vyzdvihol sestru zo školy chytil ju za ruku a šli domov , na ňu je vždy dobrý a milý , stará so o ňu , mama na ňu nemá čas .

" Tak čo Päivä , ako bolo v škole ? " odklepol si z cigarety .
" Ále , dobre celkom , maminke som urobila na narodky takú šálku na čaj , snáď bude rada . " povedala s rozžiarenými očami .
Eero sa len zamyslel , ako je možné že ju má takto rada , aj keď sa o ňu vôbec nestará ? Nechápal tomu , vlastne , posledné dni nechápal vôbec ničomu .
" Päivä , určite sa jej to bude páčiť , a to si robila úplne sama ? "
obzeral si šálku .
" No , áno , sama som ju robila , na šikovných rukách , pani učiteľka mi povedala , že ju to určite poteší . " nadskakovala od radosti .
" Poteší , tak čo , ideme domov , či chceš niekam skočiť ? " spýtal sa s úsmevom " neviem , niekam do hračkárstva alebo tak , môžeš si vybrať nejakého plyšáčika , ak chceš . "
" Eero , nie , však si šetríš na koncert , to je dobré , mne stačí , že Ťa mám , si super , braček . " obiala ho .
Eero cítil že ho má naozaj rada , že jej na ňom záleží . Bolo vidieť ako sa mu spustila po tvári slza , premýšľal nad tým , ako je možné že desať ročné dievčatko , môže takto premýšľať a cítiť , a nemyslieť na seba .
" Päivä , ľúbim Ťa , vźdy budeš mojá malá sestrička . " dal jej pusu na líce .
Päivä si zbalila šálku do papiera a odložila si ju do tašky .

Eero už vyťahoval kľúče od brány .

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár