„Nena,“ pribehla ku mne Kat,“ prestaň plakať.“
„Daj mi pokoj,“ hodila som tašku dozadu a naštartovala.
„Kvôli tebe som sa ani nenaobedovala,“ frflala, keď sme konečne šli domov.
„Tak si tam mala ostať!“
„Čo ti sadlo na nos?“
„Prosím?!“ skríkla som na ňu,“ to, že keď som sa sprchovala, vzali mi veci a ostala som nahá! Mike ma videl nahú!“ trepla som do volantu.
„Viem. Už som čítala na fb.“
Vyšli mi slzy a rozplakala som sa. Veľmi ma ponížili.
„Nen neblázni. Mala si Diane proste vylepiť.“
„Nie... mala som mať sestru ktorá bude pri mne a ktorá sa ma zastane.“
„Preh...“
„Ticho!“ skríkla som na ňu a len šoférovala popri plakaní.
Doma som sa zamkla v izbe a rozplakala sa úplne. Bolelo to. Veľmi. A moje nízke skoro nulové sebavedomie kleslo do mínusových hodnôt. Po dvoch hodinách za mnou prišla Kat, no nechcela som ju počúvať. Sklamala ma. Ako nikdy. O siedmej večer keď domov prišli aj mama s Dávidom, šla som do obývačky a prihovorila sa mame.
„Môžem?“
„Jasné zlatko,“ ukázala aby som si prisadla. Sadla som si.
„Vieš... potrebujem niečo od teba...“
„Hovor,“ usmiala sa na mňa.
„Mami ja viem, že doteraz si to vždy radikálne odmietala ale...,“ vyšli mi slzy,“ prosím daj mi oslobodenie od telesnej. Si lekárka...“
„Nen čo sa deje?“ zhrozene mi utrela slzy.
„Nechcem cvičiť. Nenávidím to tam. Prosím. Aj si kľaknem na kolená,“ kľakla som si.
„Prestaň,“ posadila ma,“ stalo sa niečo? Nie si v športovej triede. Raz týždenne hodinu nevydržíš?“
Pokývala som hlavou: „len....neznášam telesnú. Prosím.“
„Tak dobre zlatko,“ objala ma,“ len už neplač.“
„Ďakujem,“ jej objatie pôsobilo ako terapia,“ inak kde je Kat?“
„Išla k nejakej Olívii.“
Celý večer som si písala do notebooku a aj keď ma ťahalo na fb, pozrieť čo vlastne Diana napísala, kašľala som na to. Nepotrebovala som to. No ráno som nevydržala a zapla fb. Samozrejme, že ma Diana pridala do skupiny našej školy. A samozrejme, že jedna z jej „kamošiek“ zverejnila podrobný popis čo sa stalo na nástenku. Po prečítaní som nemala síl čítať aj komentáre pretože mi zas vyšli slzy. Klikla som na domov, že len zbehnem novinky a vypnem, keď som skoro omdlela. Kat mala nové fotky. Zo včerajška „u Olívii“. Olívia ich zverejnila a označila ju. Boli v nejakom Fenixe s hokejistami a pár gymnastkami. Podľa toho čo som vedela z videnia v škole. Vypla som to a nahnevane zišla dole do kuchyne. Urobila som si Nesquick. Kým som jedla dole zišla Kat. V pyžame rozospatá.
„Koľko je hodín?“ spýtala sa ma.
„Dvanásť.“
„Ešte len? Do riti,“ vzala si vodu a pila.
„Ťažká noc?“
„Trošku. Olívia je číslo,“ smiala sa.
„Vážne? Boli ste von?“
„Nie. Len u nej.“
„Prečo mi klameš?“ dojedla som a odložila mlieko.
„Čo? Zas ti niečo sadlo na nos?“
„Áno! Nie som sprostá! Ako sa ti zabávalo s Dianou?“
„Odkiaľ to vieš?“
„Viem.... to je hlavné.“
„Ty ma sleduješ?“
„Nie... stačí si otvoriť facebook a vidím celý tvoj život!“ hodila som krabicu s nesquickom na linku a šla hore.
„Tak som s nimi bola von. A čo?“ zastavila ma.
„A čo?! Ponížili ma! Smejú sa zo mňa!“
„Berieš to príliš osobne. Včera som chcela aby si šla s nami no ty ma nepočúvaš.“
„S nimi by som nikdy nešla vonku.“
„A čo čakáš odo mňa?!“ skríkla na mňa.
„To, že sa ma zastaneš. Podporíš ma.“
„Nezastanem sa ťa. A vieš prečo? Lebo toho mám po krk. Si vkuse doma, nechodievaš von, nemáš kamarátov a ak áno tak len na internete alebo takých s ktorými ťa zoznámim ja. Ty sa rada ľutuješ. Žiješ tým. Nečakaj, že ťa v tom podporím, lebo ty sa jednoducho musíš zmeniť.“
„Prosím?“ vyrazila mi dych.
„Ak chceš byť chudera, poslúž si. No ja sa ťahať dole nenechám. Viac nie,“ otočila sa a vrátila sa späť do kuchyne. Nikdy sa so mnou takto nebavila. A nikdy ma nenazvala chuderou. Moju tvrdohlavosť to ešte väčšmi pobúrilo a celý víkend som s ňou neprehovorila. Ani to na druhej strane nebolo ťažké, keďže trávila čas vonku.

V pondelok ráno som sa umyla, obliekla, prečesala si dlhé vlasy, upravila okuliare a pozdravila mamu dole v kuchyni. Kat jedla.
„Kľúče od tvojho auta,“ podala som ich mame keďže v sobotu doviezli moje a Katine auto.
„Dik. Tak nech sa vám darí v škole,“ dala nám pusy na líce a odišla. Sadla som si a začala jesť hrianku.
Kat sa postavila a šla preč.
„Ja som ešte nedojedla. Musíš počkať.“
V dverách sa otočila: „nemusím. Vezie ma Olívia,“ usmiala sa, obula si lodičky a odišla vonku. Hľadela som za ňou s otvorenými ústami.
A to bolo ešte len ráno. V škole to bolo ešte horšie. Kat si odsadla k Olívii a celý čas sa smiali a bavili. Čo ma neskutočne štvalo. Ignorovali ma a zvyšok školy si na mňa ukazoval.
„Napíšeme si previerku,“ prebrala ma z rozmýšľania učiteľka sloviny. Všetci začali protestovať. No nepomohlo. Rozdala papiere.
„Mali ste si zopakovať Antiku. Píšte všetko čo viete. Akoby ste boli na maturite.“
Pozrela som na papier a rozpísala sa. Zapísala som stranu keď som počula šepkanie. Pozrela som pred seba.
„Poraď,“ šepkala mi Kat. Zas som pozrela na papier a pokračovala v písaní.
Robila to celý čas a nie len ona keďže ako jediná som vedela čo písať. Teda aspoň na dve strany. Po všetkom som sa postavila a odovzdala. Zvyšok hodiny som hľadela von oknom a na pokusy Kat, nech jej našepkám nereagovala.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár