„Páči sa ti?“ usmiala sa.
„Možno.“
„Zastal sa ťa, to je pravda.“
„Nikdy by si nevšimol babu ako som ja,“ no tajne som dúfala, že by si mohol.
„Vieš čo je tvoj problém? Vôbec si neveríš a tým pádom sa tak k tebe aj ľudia správajú. Zdvihni hlavu a stoj si za svojim.“
„Nedokážem sa zmeniť,“ priznala som.
Len pokrútila hlavou a vrátili sme sa do telocvične. Našťastie som to prežila a šli sme do šatne. Zas bola plná, lenže ostatné baby okrem B triedy sedeli a popíjali vodu. Mali len prestávku v tréningoch. Diana samozrejme na mňa pozerala čo mi bolo strašne nepríjemné. Kat s Olíviou sa vyzliekli a v spodnom pradle šli do sprchy. Ako ostatné baby. Ja som sa veľmi hanbila hlavne pri pohľadoch báb z G (určite im Diana povedala historku čo sa stalo). Preto som si vzala veci so sebou. Zavesila som si ich na háčik pred sprchou a vyzliekla sa až v sprche. Všetky veci čo som mala na sebe som prevesila cez dvierka na sprche. Pokojne som sa osprchovala, užívala si vodu a po všetkom sa otočila po osušku. No tá tam nebola. Vykukla som no všetky veci mi zmizli. Aj z háčika vonku.
„Kat? To nie je smiešne,“ zakričala som.
Nikto sa ale neozval. Ani som nepočula hlasy. Opatrne som vyšla, že nájdem veci, keď som počula smiech a približujúce sa rozhovory. Spanikárila som a cúvala. Rýchlo som sa schovala za nejaké dvere a vydýchla si. Vtom som ale započula ďalšie hlasy. Chlapčenské.
„Do riti,“ potichu som si zanadávala a snažila sa otvoriť dvere. Na chlapčenskej strane však nebola kľučka ale guľa. Otvoriť sa nedali. Tak som sa otočila. Z hrôzou som zistila, že som v sprchách. A očividne sa skončila hodina aj nejakým chalanom. Keď hlasy zosilňovali, otvorila som prvú sprchu a vošla dnu.
„O nie,“ s hrôzou som zistila, že chalani zrejme nemajú problém s tým, žeby mu nejaký druhý chalan omylom vošiel do sprchy. Nemali kľúče v zámke. Preto som rýchlo zapla sprchu a skrčila sa do rohu.
„Hej. Ktorý idiot nezastavil sprchu?“ počula som hlas. Bohužiaľ známy. Mikea. Zozelenela som a modlila sa aby nevošiel. Ozvalo sa klopanie. Nemohla som odpovedať lebo by zistil, že tam je dievča. Ostávalo mi len sa modliť. Zrazu sa dvere otvorili a vošiel Mike.
„Prepáč,“ hneď sa otočil keď si uvedomil na čo pozerá,“ nemáte vlastné sprchy?“
„Máme.“
„Tak fajn,“ rozosmial sa a šiel preč.
„Počkaj.“
„No?“ spýtal sa chrbtom ku mne.
„Nemáš náhodou zvyšnú osušku?“
„Hneď ti ju donesiem,“ na chvíľu odišiel a vrátil sa s jednou. Podal mi ju.
„Ďakujem,“ omotala som si ju okolo seba.
„Vzali ti veci?“ otočil sa až keď som bola zahalená.
„Zrejme. Nevieš náhodou ako sa vrátim do vedľajšej šatne?“
Rozosmial sa druhýkrát a prikývol. Vrátili sme sa k dverám rozdeľujúcim šatne, dvere trošku nadvihol a zámok sa hneď otvoril.
„Aha... to ma nenapadlo,“ priznala som,“ ďakujem. Zachránil si ma.“
„Za málo. Aj nabudúce.“
Celá červená som prešla cez dvere a zatvorila ich. Oprela som sa o stenu a zatvorila oči. To bolo to najhoršie čo sa mi keby stalo. Modlila som sa aby som veci mala pri lavičkách a našťastie som ich našla na skrinkách 4.G.
„Diana zabijem ťa,“ zaprisahala som sa a prezliekla sa v prázdnej šatni.
Obliekla som si svoje čierne nohavice, čierne tričko, mikinu a šla na Anglinu.

Kat:

S Olíviou sme si kráčali chodbou do triedy na Anglinu. Smiali sme sa a uvažovali čo podnikneme v dnešný piatok.
„Poďme do mesta. Bude sranda,“ uvažovala Olívia.
„Nepoznám to tu dostatočne. Musíš ma povodiť po fajn podnikoch.“
„Neni problém.“
„Ahojte,“ zrazu sa pred nami objavil Andreas.
„Ahoj,“ prekvapene pozdravila Olívia.
„Ahoj,“ ja som pozdravila odmerane.
„Ja som Andreas. Ty?“
„Olívia.“
„Teší ma,“ usmial sa na ňu.
„Čo by si rád?“ nevydržala som.
„Máte niečo na pláne na dnešný večer?“
„Nič konkrétne.“
„Super. Tak sa pridajte k nám,“ pozval nás. Pozrela som na Olíviu. Tá bola úplne mimo. A popravde doma sa mi sedieť nechcelo.
„Kde o koľkej?“ súhlasila som.
„O deviatej pred Fénixom. Tak sa uvidíme,“ venoval mi posledný pohľad do očí a odišiel.
„Ja pôjdem do Fénixu s hviezdami školy?“ spýtala sa Olívia.
„A?“ nechápala som.
„Len.... je to šokujúce,“ zrejme nevedela vysloviť svoje pocity.
„Tak si to užijeme nie?“ rozosmiala som sa.
„Rozhodne,“ ťapli sme si a sadli si v triede do lavíc. Začali sme vymýšľať čo si oblečieme na večer.
„Kde je vlastne Nena?“ spýtala sa ma po pár minútach.
„Neviem,“ obzrela som sa. V tom vošla do triedy. Celá červená.
„Kde si bola?!“ skríkla na mňa.
„Tu?“ nechápala som.
Sadla si a zapla laptop.

Nena:

Najradšej by som Kat vykrútila krk!
„Čo je?“ nahla sa ku mne.
„Nechala si ma tam samú.“
„Ja som si myslela, že si už šla. Veci si tam nemala.“
„Nie, nemala,“ trpko som podotkla s jemnou výčitkou a našla v laptope zložku s anglinou.
„Nen prestaň. Mám pre teba super novinku. Večer ideme vonku.“
„A?“ nechápala som.
„Andreas nás pozval vonku,“ usmiala sa akoby to mala byť tá najlepšia vec akú mi kedy oznámila.
„Nás? Povedal azda moje meno?“ prekrížila som si ruky.
„No... bola som tam ja a Olívia....“
„Povedal Nena?“ zopakovala som.
„Nie.“
„Tak si to užite,“ zapriala som.
Kat stále nerozumela no prišiel profesor a začala sa hodina Angliny. Zvyšok doobedia som nemala náladu na nič. Zničene som šla na obed. Kat s Olíviou sa rozprávali a ani som nevnímala o čom. Stále som myslela na ten incident v sprche a chcelo sa mi plakať. No to najhoršie ešte len prišlo. Keď som sa ukázala na obede, všetci na mňa pozerali. Usmievali sa a šepkali si. Nechápala som.
„Čo je?“ spýtala sa ma Kat.
„Ja neviem.“
Vzali sme si obed akoby nič a sadli si k prázdnemu stolu. Ozval sa krik a vbehli dnu samozrejme chalani a ich „krásny“ gymnastky. Keď som zbadala Dianu, najradšej by som jej vyškriabala oči. Nechcela som to riešiť a už tobôž pred všetkými. No položila si obed na stôl a opatrne došla ku mne.
„Ahoj... Nena však?“
„Daj mi pokoj,“ upozornila som ju.
„Vidím, že máš veci... našla si si ich?...“
Postavila som sa: „vypadni lebo ti dám jednu do zubov!“
„Och aká drsná. A pred chvíľou si bola nahá,“ usmiala sa.
Celá jedáleň sa začala smiať. Vtedy som pochopila.
„Ty si to všetkým povedala?“
„Nemusela. Neurobila som to sama. Ani som to ja nedala na fb,“ prekrížila si ruky na hrudníku.
„Si úbohá. Vieš čo sa stalo potom? Vieš kto mi pomohol? Mike.“
„Vážne?“ vybuchla smiechom,“ chudák. Pri svojej dobročinnosti musel vidieť takú ohavnosť. Ty a nahá. Musím sa mu ospravedlniť.“
Prvotná zlosť sa zmenila sa smútok. A ľútosť. Keď máte o sebe nízku mienku a nenávidíte sa, je to nič v porovnaní s tým, keď vám to niekto potvrdí rovno do očí. So smiechom. Pred všetkými. Ktorí sa k nej pridali. Vzala som tašku a šla preč. Čo najrýchlejšie. Na parkovisku som nastúpila do auta a rozplakala sa. Ako malá.
A

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár