na kolenách kľačí,
slza za slzou,
z očí sa mu tlačí.
Ten pocit nádherný,
ktorý ho len opantal,
bolesťou ho trápieval,
keď ho pán často ignoroval.
V láske vidiel zmysel,
zmysel života,
lenže teraz umieral,
bo pán ho odmietal.
Ruky zviazané,
zúfalstvom opantané,
držali nástroj smrti,
ktorý mal skončiť v jeho hrudi.
Kvapka po kvapke,
stekajú po ostrý,
ktoré mu prebodlo
nástroj jeho skazy.
Tlkot, ten tlkot,
ktorý sa ozvýval,
postupne utíchal
s láskou jeho života.
Oči sa zatmeli,
na perách úsmev,
v šťastí zomieral,
bo v srdci ostala láska,
ktorou tak miloval pána.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár