Kráľovna háremu- toto je moja vďaka za tvoje rady a prítomnosť!!!!!

Královna moja, vieš ako dlho som premýšľal, čo napíšem do tohto blogu? Ani nechci vedieť. Chystal som sa ho písať asi 10- krát, ale vždy mi niečo do toho prišlo a najnovšie toto s mojím zlatým ch. Prepáč mi, že až tak neskoro- ale verím, že mi bude odpustené.

Chcel som sa ponoriť do minulosti a zaspomínať si na naše prvé stretnutie- ale úprimne povedané- vôbec, ale vôbec si nepamätám aké to bolo. Nehnevaj sa- moja pamäť je dosť zlá- zabúdam aj na také veci, na kt. by som nemal a to len preto, že v živote som prekonal dosť zla, na kt. sa snažím čím skorej pozabúdať- však to vieš- už si píšeme a hovoríme spolu dáky ten čas a o tom- stihol som ti povedal ale len polovicu z môjho mizerného života- je toho dosť veľa ale čo o mne nevieš.

Ani nevieš, ako som sa trápil, že som ti nemohol povedať- čo som zač. Vieš, ja mám rád upratané pred vlastným prahom- ale uznaj, kebyže ti poviem v kancli, že som Bi bo GAY- tak by to vedeli všetci v našej práci vďaka Božene- tú osobu osobne pokladám za dosť falošnú- málokedy sa zmýlim v osobách. Trápilo ma to dosť dlhý čas.

Osobne si mi sadla ako riť na šerbeľ- vieš o čom hovoríš. Milujem staršie ženy také ako si ty- tzv. krv a mlieko. Ty- sorry vy ste už vyzreté, nepotrebujete si moc dokazovať a proste vaše reči sú už o niečom inom. Rád sa s vami rozprávam- ale vo všeobecnosti- staršie ženy mi pasujú viacej- vždy ma to k ním ťahalo viacej ako k rovesníčkam-

Viem, vytrpela si si aj ty svoje- úprimne, nemôžem pochopiť- prečo je tak úžasná žena ako si ty sama. V živote je asi málo šťastia pre všetkých ľudí- teraz ti niečo poviem- si pre mňa viacej ako kamarátka- neviem definovať ten pocit- ale viem, že láska to nie je ale ani to kamarátstvo to nie je. Mám ťa strašne, ale strašne rád-

Veľmi mi pomáhaš a hlavne tým, že sa ti môžem zdôveriť s tým, čo nemôžem ani matke povedať- a to je ďalšia vec, kt. ma bolí. Chcem s ňou mať dobrý vzťah a úprimný- ale uznaj nejde to- bolí ma ak sa trápi. V niečom mi ju pripomínaš-

Doma si myslia, že mám konečne ženu. Keď je dáka debata, tak si spomeniem na teba a hovorím Zitka to a Zitka tam, idem si písať zo Zitkou. No proste si ma stále doberajú.

Dakedy by som bol aj možno konečne rád, že by som bol na ženy- ale žiaľ- zatiaľ nepociťujem ten cit, kt. som pociťoval k Dávidovi, k žiadnej žene.

V poslednej dobe si hovorím, že kebyže sa mám znovu narodiť- tak buď ako žena, alebo muž HETERO- vieš, strašne, ale strašne ma bolí ten skurvený pocit- SAMOTY. Už som nechcel byť viac sám a pevne som dúfal, že konečne som si našiel toho pravého, s kt. budem dáky ten čas- ale vidíš ako to dopadlo. Nechal som sa uniesť a na to som strašne dopadol.

Som v koncoch- čítala si moje blogy- tie nočné mory sa vracajú a vracajú. Často- krát si len zavriem oči v kancli a už je to tu.

Jeden kamarát mi hovoril, že je to spojené s mojou temnou stránkou. A mal pravdu- asi.

Úprimne povedané- nechápem, ako si sa mohla zmieriť s tým, že nemáš pri sebe osobu, kt. by si milovala a kt. by milovala teba. Viem, hovoríš mi, že príde iný- ale Ziti, ty máš už svoje roky a ja sa bojím, že skončím sám ako ten prst- vieš na čo narážam. Keď budem mať tvoje roky- čo potom, čo, čo budem robiť?

Asi som už chorý na mozog, ale neviem ako ďalej- bolí ma to a aj bude. Ešte že si tu ty- tebe nevadí, že ti píšem aj o pol noci- ale nechcem ti robiť tie šoky ako naposledy- to nie. Ale som ti strašne ale strašne za to vďačný-

Keď si mi to povedala, že ti môžem písať, kedy len chcem- tak si ma potešila- viem, že keď mi bude najťažšie- tak sa môžem na teba obrátiť.

Dakedy mi pripomínaš moju mamu- neviem prečo- ale je to tak- či už postavou, úsmevom, rečou tela- si ako moja druhá mama. Ale tá pravá je len jedna- sorry- pravú nepoznám- tak si až tretia- sorry.

Život je plný zla, ničoty a smútku. Šťastie je dosť prelietavé- v jednom komente som písal, že keď mi je najhoršie tak sa upriem na toho hore- ale už ani to mi nepomáha- som dosť sklamaný, zničený. Dakedy sa cítim, že ma stále niekto ubíja a ja sa ponáram do väčšej tmy, z kt. sa dá len ťažko vymámiť.

Rozhovory s tebou a hlavne písanie ma tak trošku odbremenia- a to už preto, že si staršia a máš viacej skúseností- uznaj ja som len malé šteňa.

Moja vďaka sa nedá ani vysloviť- tak preto .................

Čo dodať na koniec- len to- že koniec nebude-

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu