Smrť nepozná hranice.
Chybu aspoň raz v živote urobí človek, bytosť, zviera, anjel - ba dokonca aj Boh aspoň raz počas svojej existencie urobí chybu.
V tom je sila života.
Robiť chyby.
Ale Smrť, tá skutočná, čo sa píše s veľkým začiatočným "S", je bezchybná.
Niežeby sa Smrť nedokázala pomýliť. Dokáže. Ale nemôže dokázať.
Smrť je bezchybná.
Nemá silu života, nedokáže ju pri sebe udržať.
Nemá zábrany, znamená to, že jej vlastné vnútro, jej osobnosť, jej "bytosť" - keď to takto primitívne musím povedať, lebo Smrť nemá bytosť - je bezchybná.
Jednoducho -
Nedovolí Smrti pomýliť sa.
Smrť je bezchybná.
Smrť je bezchybná...
Človek sa môže pomýliť absolútne VO VŠETKOM,
ale nie vtedy,
keď kreslí Smrť.
Vtedy, v tom krátkom okamihu
jeho života,
Smrť prenesie časť svojej
bezchybnosti naňho.
Smrť je bezchybná.
Bola taká na počiatku, bude taká aj na konci.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár