Ružovú, pečienku na akýkoľvek sposob a keď sa ma niekto snaží k niečomu donútiť.
Posledná z tých nenávidených vecí sa mi stáva dosť často, na koľko mám spolubývajúceho, ktorý NIE neberie ako odpoveď.
To sú potom boje ako za Napoleona.
Obvykle prehrávam.
Jednou z vecí, ku ktorým sa ma moj spolubývajúci snaží donútiť, sú masáže. Ja ich neznášam, na chrbte ma šteklia, no jak si to može niekto nechať robiť dobrovoľne?
Bohužial jednou z mojich mála schoností sú práve masáže. A v dobrej voli som ho raz namasírovala.
Odvtedy hádam neuplynie týždeň, kedy sa ma k nej nesnaží prehovoriť. Prehováranie vyzerá asi takto:
„Namasíruješ ma?“
„Nie.“
„Ááále nebuď zlá.“
Polhodinové prehováranie, ktoré mi znemožňuje čitať, pozerať telku, proste žiť, končí mojím vrieskaním:
„Óóóch bože,tak dobreééé, len už buď ticho!!!“
Priznám, občas moje schopnosti využívam vo svoj prospech. Hlavne, keď niečo potrebujem ja.
A tento víkend dom potrebovala. Kolegyňa odchádzala do Amsterdamu a nemal sa jej kto postarať o šteniatko. Tak to zostalo na mňa. Marek (spolubývajúci) z toho dvakrát nadšený nebol,tak som za to musela niečo sľúbiť. Vysomroval odo mňa koláč a polhodinovú masáž. Za to,že ja budem strážiť kolegyninho psa a ešte sa starať aj o toho svojho!
Ale dobre. Má to mať. V nedeľu som ako poslušná spolubývajúca navarila, napiekla, postarala sa o psíkov a večer si pripravila krém na masáž.
Marek prišiel a mal strašnú radosť z nadchádzajúcej polhodinky, zo skvelého jedla, koláča. Hmm, no šak počkaj, frajer, ja ti to osladím.
S vervou sa pustila do toho masírovania. S takou,že Marek sem tam kvíkol od bolesti. A na dovŕšenie celej tej akcie som si do uší dala MP3, volume na plné gule a spievala: As long as you love me!
Ano, skalným fanúšikom už určite došlo. Backstreet Boys. Účinok bol okamžitý.
Vražedná kombinácia drtivej masáže, Backstreet Boys a dokonale falošného spevu sposobili Marekovi silné bolenie hlavy a potrebu masáž prerušiť v polovičke.
Tak to nie frajer, keď si chcel 30 minút,tak ich máš mať, žiadne vykrúcanie!
Masírovala som a spievala si,jak hlasno to len šlo a Marek trpel.
A prisahám, že keď prišlo na časť : Óóóóóúúúú quit playing games with my heart…. babýýýýý, tak sa mu leskli v očiach slzy…
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
luc.ka
13. 10.októbra 2008 11:46
jaj... teraz si tú pesničku budem spievať celý deň... teda iba tú jednu vetu, čo si napísala... bo ja nikdy nemala tých trtkov v obľube, takže texty neovládam... ale melódie... tých sa zbaviť nedá
2
hehe ...musíte byť podarená "rodinka"... ale poviem ti, že si mu to dobre natrela... myslím, že odvtedy od teba žiadnu masáž ani nechce...
3
môže byť rád, že si ho poriadne vymačkala, dobrého koláčika napiekla a ešte k tomu aj spevácky výkon prvej triedy podala
kua máš štýl!
kua máš štýl!
Napíš svoj komentár