Takmer dokonalý biely rad, venovaný každému, kto o to stojí, autobusákom, predavačkám, hajzelbabám, šéfom.
Dokážu ho zmraziť ako kurča, proste len kus masa, ktorý je v mrazáku len pre prípad núdze.
Dokážu zastaviť moj dych...
Ten dych, ktorým zásobujem moje prefajčené pľúca tým záhadným a smogom plným vzduchom, vďaka ktorému žijem.
Zastavia ho a nechcú nechať nabehnúť, veď je nepodstatný a zbytočný.
Dokážu začierniť moje sny...
Sny o tučniakoch, ľadových medveďoch a polárnej žiare, o rodine, teplých Vianociach a šťastných narodeninách.
Začiernia ich čiernym tušom, na dokonalú čiernu černotu, nie je ich vidieť, nie sú cítiť, namiesto nich je len čierna tma.
Dokážu zničiť moje spomienky...
Spomienky na všetko dobré čo sa stalo nahrádza tá všetkými toľko milovaná realita.
Neprináša nič, žiadne teplo, žiaden cit, je len proste tu a studí, mrazí.
Dokážu veľmi veľké veci.
Stačí jedno slovo, fotka, gesto, sms, ktorá nikdy neprišla.
Ale jedno nedokážu.
Na lopatky mňa nikdy nedostanú...
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
1
xrumka
27. 9.sept. 2008 21:13
same depresivne blogy v poslednom case, aspon ze ta posledna veta je plna odhodlania a optimizmu..
3
ani ja by som sa nenechala len tak vytočiť... a takých ľudí nemám rada, čo vedome vytáčajú druhých...
Napíš svoj komentár