Vybrali sme sa s Miškou a mojím jedinečným Freďákom do rybacej štvrte v centre Prahy.

Po pravde, ryby tam nikde nepredávajú,ale keď na dvoch uliciach sú tri bary s menami:Rybka, Malá ryba a Veľryba, tak vlastne nezostáva iné pomenovanie.

Na ceste je výluka, resp. uzávierka, ktorá sa nedá nikadiaľ obísť, museli sme zvoliť náhradnú dopravu: loď.
Pre Fredyho aj Mišku premiéra, fakt som nevedela,na koho mám dávať pri nalodení vačší pozor.

Pes vykoľajený hlučným,lodným motorom a Miška zadkom veľkosti lodného kufra, ktorým disponovalo dievča pred ňou s veľmi nízkym sedom nohavíc.

Nádherný výhľad na nočný Vyšehrad a jednu nemenovanú, takmer zabudnutú lavičku na brehu Vltavy, zjašený pes a nazelenalá Miška, bájny to začiatok našej púte piatkom.

Dorazili na miesto určenia, náš fyzikálny spolupivár tam už čakal.

Tento týždeň na neho čakajú meniny. Tak sme mu pripravili menšie prekvapenie.

Kvapky proti kašľu s ručne nakreslenou korytnačkou a fyzikálnymi vzorcami po obvode krabičky. Miška precítene zarecitovala:

Z přírody ber sílu ryzí, s hedelixem kašel zmizí.

Fyzikálnemu spolupivárovi a milovníkovi tabaku, sa zaleskli oči, dokonca každá dostala po nesmelej puse na obe líčka.

Zoznámili sme sa s Andulou, budúcou čašníčkou Malej ryby, ktorej otec od malička solil čaj, Radkom, meteorológom, ktorý píše scenáre o povaľačoch v bare.
Hrali tam spolu šachy, či skorej Radek hral, pretože Andula nepohla ani jednou figúrkou.

Sedeli sme s nimi u stolu, smiali sa,pili tak rýchlo, ako len čašníčka bola schopná nosiť pivo a čakali na dávno strateného Godota.

Týždeň sa na chvíľu zastavil a prestal tak dobiedzať ubiehajúcim časom a povinnosťami.

Scenárista-metereológ filozofoval na téma internet a po šiestich pivách sa zdal byť neodolateľne sexi, Andula rozprávala vtipy, Maťko uprene hypnotizoval pivo a Miška sa udržať Freďáka pod stolom a uplácala ho piškotkami, bar sa pomaličky vyprázdňoval a z prehrávača zaznela: Nothing else matters. Dávno,dávno…

Pri tejto piesni mi v hlave zahučala iná, ktorú som počula strašne strašne dávno:

Až já budu v hrobě spát
a ty půjdeš okolo,
zakopni a zlom si hnát,
ty falešná potvoro.


Večer sme dokončili len ja, Miška a Fredy obligátnym, zdravým hamburgerom z pravého kuracieho masa a ťažkým žuchnutím do mojej postele.

Svet sa krútil a voda vylievala z brehov,ale po pravej ruke ležali moje dva záchranné kruhy, Miška a Fredy.

Ráno bolo klasické, búchanie divotvorných mužíčkov na moje spánky, žalúdok na vode a prefajčené pľúca. Ale ten reset za to stál.

 Denník
Komentuj
 fotka
janulka3112  10. 11. 2008 11:23
vieš ako je to dávno, čo ja som nemala takýto reset? A už vôbec si ho nemôžem dovoliť.

Za prvé: nemám s kým,

Za druhé: nemám kde...



škoda... občas by som ho potrebovala aj ja...
 fotka
m1k3  10. 11. 2008 11:32
Presne taky isty stav som mal v noci z piatka na sobotu ceresne jedna za druhou a pivo ako brzda
Napíš svoj komentár