Dnes k nám prišiel Mikuláš.
No Mikuláš... skorej naša milovaná vedúca,zakomplexovaná lesba,ako ju volám ja. Nič proti lesbám alebo komplexom.
Aspoň, kým si ich niekto nevybíja na mne a na mojich prémiach, a nečučí mi u toho na prsia.

Tak sme dostali adventný kalendár. Žltý, s Mikulášom, ktorý sa nápadne podobá na trápneho St. Clausa. Samozrejme to zdvihlo vlnu nevole medzi mojimi kolegyňami.
Žiarivé: Ďakujem, potom prevrátené oči a šepot: Zase tá istá humusná čokoláda ako minule.
Ďakujeme ti ty Veľký neznámy, ktorý tam niekde sedíš, za to, že myslíš na nás, keď je Ďeň žien, máme narodeniny alebo výročie nastúpenia do práce, myslíš na Mikuláša pre nás aj keď je ten sviatok hlavne pre deti. Ďakujeme ti a čokoládu ofrfleme, pretože vieme, že v obchode stojí 9 korún.

Lenka vyberá darčeky na nete. Nie som proti, žiaden stres. No tak babke kúpim toto tu, je v akcii, mame stačí obálka, otcovi kozmetika, bratovi tričko a máme Vianoce za tisíc korún.
Krásna myšlienka. Vianoce za tisíc korún a darčeky so zľavou. Na čo sa trápiť tým, či sa to dotyčnému bude páčiť? Hlavne, že sa mi to zmestí do mojho rozpočtu. Sviatky šťastia a radosti.

Totálne dorazenie mojich predstáv o rodine dosiahla týmto : Chcem nový telefón. Ten za 15 litrov,jak som ti ho ukazovala. No čo. Brat dostal notebook, tak ja chcem telefón. Som to už povedala otcovi a povedal,že toľko nemá, tak sa s ním nerozprávam.
Nádhera.

Ale ja sa nedám. Nedovolím im to. Už dva roky si robím Vianoce také,aké ich ja chcem. Teplé, pokojné, tiché a so snahou spraviť radosť. Darčekami, vianočným pečivom, jedlom, dobrou náladou... Nedám si to zobrať.

Tak milé Vianoce, viete čo? Ja sa na vás teším. Nie preto, že ušetrím na nete alebo že dostanem nový mobil. Teším sa na otca, ktorý ich so mnou oslávi po 12-tich rokoch, na brata, ktorý poje všetky koláče, ktoré napečiem, na Mareka, ktorý zase nevie, čo mi má kúpiť.

Teším sa preto, že budem mocť piecť, variť, robiť radosť a večer budem unavená, takže prespím celú noc.

Možno nebude sneh. Nevadí. Ja si ho nakreslím na okná.

 Denník
Komentuj
 fotka
martinka1112  5. 12. 2008 14:34
pekný blog a hlavne moc optimistický,..dnes je to tu všetko tuším o mikulášovi
 fotka
hajzelodkosti  5. 12. 2008 15:26
nuz sme posocialisticky stat, ktory sa velmi rychlo zamerikazinoval (drbnute slovo ani neviem ako ho napisat) a tak to proste je. Ja vyberam darceky podla toho ci to dotycny potrebuje, vyuzije a hlavne ci sa mu to bude pacit a je jedno ci to stoji 10 Sk alebo 300 Sk a taktiez mne je jedno kto mi co kupi a ako drahe to je, hlavne nech ma to potesi.
 fotka
d170  5. 12. 2008 16:59
Pekný a pravdivý článok
 fotka
janulka3112  6. 12. 2008 10:57
ja sa o to snažím celý život a vždy príde niečo, prečo nemá zmysel ich oslavovať tak naplno...
 fotka
mehmed  6. 12. 2008 23:39
...ja si ho nakreslím na okná...



To je asi najkrajšie vyjadrenie radosti, aké som kedy čítal. Nemyslím nespútanú, živelnú a nadšenú radosť(aj keď to tiež), ale radosť človeka, ktorý už vie, čo je dôležité. A to nie je sneh, o mobile sa baviť ani nebudeme.



Máš neskutočný talent vystihnúť jednoduchými slovami nádhernú skutočnosť.
 fotka
mehmed  6. 12. 2008 23:41
A ešte niečo...nedáš mi mail tej Lenky? Veľmi by som jej chcel vysvetliť, že tým, že sa s otcom nerozpráva pre ten mobil, mu nesmierne ubližuje....
 fotka
mehmed  6. 12. 2008 23:44
Prepáč, že znovu otravujem, ale nedá mi to.



Tvoje myšlienky v tomto článku sú KRÁSNE.
Napíš svoj komentár