Dobrý deň, volám sa Silvia a chcem sa zveriť. 

Keď som dnes kráčala po ulici osvietilo ma. Bola som niekoho pozrieť. Niekoho na kom mi veľmi záleží. Dala som mu dar, ktorý si tajne želá dostať, vždy keď prídem. Videla som lásku v očiach.  Hoc sa to zdá veľmi milé, ten dar zabíja no človeku to nevadí. 

Išla som pozrieť svoju mamu, dala som jej cigarety, zvierala ich v ruke a bola celá šťastná. Moja mama mala infarkt, bola mŕtva, oživená, potom v kóme - a pritom to čo ju dostalo tam kde je dnes bola cigareta. Ľudia mi hovoria: ,,Nekupuj jej ich." Ale prečo by som jej odopierala to, čo ju robí šťastnou, ona vie že ju to zabíja. Ale je to jej jediné potešenie (SAMA mi to povedala) po tom,  čo všetko jej život nadelil, po tom ako ju zradil ten čo mal byť s ňou v dobrom aj v zlom - v zlom odišiel. Je to jej uvoľnenie pri ktorom zabudne že býva v starobinci (ako to ona nazýva). A môžete ma odsudzovať že doprajem človeku šťastie, to šťastie ktoré ho raz zabije. Lepšie ako by ho mal zabiť smútok.



 Denník
Komentuj
 fotka
relieforsaddist  13. 3. 2016 15:32
Si fajn dcéra
 fotka
irreparablegirl  13. 3. 2016 15:35
@relieforsaddist to mi aj ona hovorí
 fotka
relieforsaddist  13. 3. 2016 15:37
Tak má určite pravdu
 fotka
james98  13. 3. 2016 15:39
Prečo by ta zato niekto odsudzoval? Veď to je super, keď sa k nim inak dostať nemôže.
 fotka
irreparablegirl  13. 3. 2016 15:43
@james98 reakcie sú rôzne. Ako pri všetkom a v poslednej dobe som sa stretávala s moralistami. Poučovali ma. A dnes pri tomto osvieteni som si uvedomila že mi je to jedno.
Napíš svoj komentár