Samota

     Chýba mi pocit, že sa o mňa niekto zaujíma, že mám človeka, ktorý ma vypočuje, pohladí, povie mi, že všetko je dobré a že spoločne všetko zvládneme.

     Chýba mi pocit, ktorý som mávala keď som čakala na jeho správu, keď som sa tešila domov z práce lebo som vedela, že niečo sa udeje. 

     Chýbajú mi časy, keď mi len tak zazvonil telefón a v ňom sa ozvalo len miesto a čas kde sa mám dostaviť. Bez nejakého vysvetľovania, bez otázok. Jednoducho "Ahoj, príď tam a tam o tej a tej." Nič viac. Vedela som, že to bude niečo dobré.

     Samota je ako nočná mora. Nočná mora, ktorá nikdy nekončí. Sám sa s ňou nepobiješ, pretože na to aby zmizla potrebuješ ďalšieho človeka, ktorý sa k tebe postaví. 

       Samota je ako droga pre človeka, ktorý je v nej už dlho. Tento človek už aj keď sa niekto zjaví, nechce aby bol pri ňom. Nechce mu ublížiť, chce byť radšej sám, lebo tento pocit mu dodíva pocit bezpečia. Pocit o ktorom si myslí, že je nenahraditeľný.

      Chýbajú mi časy keď ešte stál život za niečo. Keď sme sa vedeli smiať, vedeli sme prechdzať svojim príbehom, vedeli sme sa tešiť z maličkostí. Vedeli sme kto sme. 




                                        CHÝBA MI ŽIVOT!!!!

 Vyznanie

5 0 4 0 1

Komentuj

4 komenty k blogu