Caute, zaujimalo by ma ako ste sa spoznali so svojim partnerom/partnerkou. Mam taky pocit ze uz sa ani neda normalne zoznamit okrem zoznamky alebo diskoteky, kde to je vacsinou len povrchne. Vyvedte ma z omylu, dakujeeem
Tinder vymenili sme si tam asi 4 spravy a potom sme sa o nejaky cas nahodne stretli v bille dali do reci a pomohol mi s nakupom. Potom zas dlhsiu dobu sme na seba nenarazili a potom ja som sla k nemu na navstevu len tak lebo som sa nudila a uz som neodisla a uz sme spolu 3 roky
Zoznámili sme sa na brigáde, išli sme pár krát vonku a už sme spolu chodili
Ale môžem ťa vyviesť z omylu mojimi skúsenosťami priemerne vyzerajúceho dievčaťa. Mala som pár možností, z ktorých by sa relatívne mohol vyvinúť vzťah:
-práca. Dokonca aj v takej práci, kde je väčšina ženského kolektívu (nemocnica) sa našiel chalan, trošku o by dosť starší odo mňa, ktorý mal však o mňa záujem. Vypýtal si na mňa kontakt, ale keď uvidel, že som na fotke s priateľom, tak mi ani nenapísal, ale mojím kolegyniam vraj hovoril, že sa mu páčim...
-druhá skúsenosť, čo pre mňa stojí za zmienku a čo ma veľmi prekvapila a dosť na mňa zapôsobila... Proste som išla za kamarátkou na kávu, už som trochu meškala, mala som v ušiach slúchadlá a myslela som na niečo pekné, lebo som sa usmievala iba tak sama pre seba.... A vtedy ma zastavil pekný, vysoký chalan, predstavil sa mi a povedal mi, že som mu tak padla do oka, tým že ako sa tvárim a ako vyzerám, že teraz sa síce ponáhľa, ale či by som sa niekedy nenechala pozvať na kávu.... Odmietla som ho kvôli tomu, že už priateľa mám, ale keby som bola nezadaná, tak neváham a dám mu svoje číslo, lebo bol milý, ale nevtieravy (a pekný)
Nezoznámili. Ja sa ani nikdy nezoznámim Na zoznamkách už nik nie je len samí divní ľudia čo si hľadajú jednorázové zážitky. A vonku si každý hľadí svoje. Cítim vinu už keď sa len na nejakú pozriem.
jeden fakt zamlcim ale bolo to na chate (ale ako chata, budova s ludmi DDDD nie internet!!! )a bola to chata po 10tich rokoch odkedy som bola naposledy na nejakej chate
Nestretával som sa s nikým, koho som najprv nespoznal osobne. Nikdy som nepísal niekomu, koho nepoznám a od neviem ktorého ročníka na ZŠ som mal zásadu, že neposielam žiadosti o priateľstvo, len prijímam. A na diskotéky nechodím, takže by som povedal, že moje známosti väčšinou neboli povrchné.
S manželkou ma zoznámila bývalá najlepšia kamarátka, boli spolužiažky. Bývalá preto, lebo ma vtedy nevedome chcela a uvedomila si to neskoro, takže so mnou potom prestala úplne komunikovať.
Zoznámili sme sa na jarmoku a už vtedy sme si padli do oka. O pol roka neskôr ho ku mne dovliekol kamarát, ktorý v ten večer mal robiť hausku ale musel počkať kým odídu jeho rodičia, tak ho nechal u mňa. Hrali sme kocky aby nám prešiel čas a potom sme šli na tú hausku. Ale ja som sa nezdržala dlho lebo som cítila ako na mňa lezie choroba a skončila som v nemocnici. Potom ma tam prišiel párkrát pozrieť a dva týždne na to sme spolu začali chodiť. ♥️
Eeeeehm.... na Birdzi. Pred veľa veľa rokmi, v časoch keď veľa z miestnych súčastníkov ešte ťahalo dreveného káčera za sebou. A po niekoľkých rokoch sme zistili, že sme pre seba súdení
s aktuálnym cez spoločnú známu, boli sme spolu na dovolenke, pridala som mnou fotku na net, on sa na mňa spýtal, napísal mi aaaa už to bolo
ale stalo sa mi aj niečo podobné ako v @10 , išla som z obednej prestávky, ponáhľala som sa s termo nádobkami a dobehol ma chlapec s tým, že "celú cestu za tebou utekám a doslova utekám nakoľko máš slušné tempo. vidím že nesieš obed, takže tu asi niekde budeš pracovať. sú tu len reštaurácie a kancelárie, keďže máš elegantné šaty, čašníčka nebudeš, takže - v ktorej firme tu pracuješ?" bola som vtedy zadaná, ale toto odmietnutie zabolelo trošku moju srdiečko
@mj789 reagujem na to úplne prvé. Nedá sa zoznámiť a to nieje tým že kde ale skôr o konkurencii. Na každú ženu padá 50 chlapov tak prečo by si ty/ja boli ten správny. Vieš ženskej píše denne 100 chlapov, vyjde na jarmok tak 10 chlapov ju pozve, v škole/práci sa jej pchá 10 spolužiakov/kolegov... Tak to je. Pre ňu sme len kvapka v mori, jeden zo 100 čo sa pokúša tiež ju zbaliť.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
43 komentov
Ale môžem ťa vyviesť z omylu mojimi skúsenosťami priemerne vyzerajúceho dievčaťa. Mala som pár možností, z ktorých by sa relatívne mohol vyvinúť vzťah:
-práca. Dokonca aj v takej práci, kde je väčšina ženského kolektívu (nemocnica) sa našiel chalan, trošku o by dosť starší odo mňa, ktorý mal však o mňa záujem. Vypýtal si na mňa kontakt, ale keď uvidel, že som na fotke s priateľom, tak mi ani nenapísal, ale mojím kolegyniam vraj hovoril, že sa mu páčim...
-druhá skúsenosť, čo pre mňa stojí za zmienku a čo ma veľmi prekvapila a dosť na mňa zapôsobila... Proste som išla za kamarátkou na kávu, už som trochu meškala, mala som v ušiach slúchadlá a myslela som na niečo pekné, lebo som sa usmievala iba tak sama pre seba.... A vtedy ma zastavil pekný, vysoký chalan, predstavil sa mi a povedal mi, že som mu tak padla do oka, tým že ako sa tvárim a ako vyzerám, že teraz sa síce ponáhľa, ale či by som sa niekedy nenechala pozvať na kávu.... Odmietla som ho kvôli tomu, že už priateľa mám, ale keby som bola nezadaná, tak neváham a dám mu svoje číslo, lebo bol milý, ale nevtieravy (a pekný)
No.... Fakt to bol len pár
nieco na sposob "susedinej sestry kolegyne bratranca dcera".
S manželkou ma zoznámila bývalá najlepšia kamarátka, boli spolužiažky. Bývalá preto, lebo ma vtedy nevedome chcela a uvedomila si to neskoro, takže so mnou potom prestala úplne komunikovať.
ale stalo sa mi aj niečo podobné ako v @10 , išla som z obednej prestávky, ponáhľala som sa s termo nádobkami a dobehol ma chlapec s tým, že "celú cestu za tebou utekám a doslova utekám nakoľko máš slušné tempo. vidím že nesieš obed, takže tu asi niekde budeš pracovať. sú tu len reštaurácie a kancelárie, keďže máš elegantné šaty, čašníčka nebudeš, takže - v ktorej firme tu pracuješ?" bola som vtedy zadaná, ale toto odmietnutie zabolelo trošku moju srdiečko
uz sme spolu 7 rokov