Emi81: Deň na pešej zóne sama( ale nie osamote)

Robila som si malé radosti. Najprv som si kúpila prehnané množstvo zmrzliny sadla si na pešiu zónu a nechala na seba padať posledné slnečné lúče jarného dňa. Ľudia prechádzali okolo a nikto sa nepozastavil nadtým, prečo sedím sama a úsmievam sa..niektorí ľudia sa na mňa čudne zadívali akože ona asi ušla z blázinca na čom sa tak smeje?...smiala som sa LEN tak..pre seba...nedokázala som absorbovať to množstvo zmrzliny a tak som začala kornútok postupne rozoberať a hádzať holubom...tie sa však kopili ...a tak som pripútala chtiac nechtiac pozornosť bytostí v mojom okolí. S veselým úškrnom prešiel okolo mňa starší pán a dokonca sa pár kraát otočil aby videl či sa na neho stále usmievam. Tri pubertáčky očividne pobúrené mojou drzosťou a to aké je STRAŠNE TRÁÁÁPNE sedieť sám na pešej lebo to nie je in ale nevadííí môj účes to vydrží. Moja učiteľka slovenského jazyka si ma ani nevšimla alebo všimla a tvárila sa , že ma nevidí lebo jej polovica ludí príde čudná a ja jej prídem extrémne z iného sveta. Tak som sedela hompalala nohami, nemyslela, občas povedala tým hlúpučkym vtáčikom nech sa nebijú, že kornútka je dosť a oddychovala. Nachádzala som pokoj, ktorý som nenašla dlhé mesiace. duševný kľud a vyrovnanosť. Keď už som nemala čo rozdať šla som nakúpiť lízatká. Prisla som do tesca vybielila regal( dobre tak to bolo možno nejakých 5 lízatiek ale pre jedného človeka?:d)a zase sa po pešej vracala na moju lavičku, keď ma oslovil mladý chalan, ktorý robil reklamu na mobilné telefóny. Po chvíly som mu vysvetlila, že nič od neho nepotrebujem ale rada mu dám lízatko, a že si kľudne môže aj príchuť vybrať. Myslím, že aj on si o mne myslel, že som z niekade ušla ale s úsmevom si vzal poďakoval mi a poprial mi pekný deň. Bolo to milé. Ako som sa tak zasa prechádzala po pešej prihovorila som sa jednému pánovi či nepotrebuje pomôcť(dával dole nápisy a čistil výklad)rozprával mi, že som milá ale že dnes nie, že možno zajtra lebo bude hľadať brigádničky a otvára nový obchod(ale bolo to strašne fajn, pretože i keď podľa mňa celkom dobre hovoril po slovensky ale bol černoch a tak čo nevedel povedal po anglicky a naopak ja hovorím slabo anglicky ale čo neviem nahradím slovenčinou a tak sme si štebotali a snažili sa vzájomne si rozumieť). Z obchodu vyšla jeho kolegyňa a ja osm sa rozlúčila, že už nebudem rušiť. Svojím širokým úsmevom mi mohol nazančiť dve veci a dúfam, že to bola tá druhá. Po prvé, že stretol blázna a po druhé, že som mu zlepšila deň. A o to predsa dneska keď som strávila sama( ale nie osamote) deň na pešej zóne.

Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

Deň na pešej zóne sama( ale nie osamote)

Komenty k blogu

Horúce!