Predtým...
Bol si mojou hviezdou,
v čase, keď som ťa poriadne nepoznala
žiaril si ticho v mojom vesmíre
pre mňa však vzdialený a nedosiahnuteľný.

Neskôr...
Možno v tom bolo niečo viac
a ja nabrala som odvahu,
dokázala ťa trošku spoznať
a prehodiť s tebou zopár slov.

Slová prerástli sa samé do viet,
vety do nekonečných rozhovorov,
tak jednoducho a prirodzene...

Stále však bol si mi vzdialený,
tým viac, že moje sny o tebe
sa pomaly stávali skutočnosťou.
Bol si taký, akého som si ťa predstavovala,
ba v mnohých chvíľach... ešte lepší.

No niečo vo mne, mi bránilo,
bránilo veriť tvojim prostým slovám
príliš nádherným,
aby mohli byť skutočné.

Prečo to teda oddaľovať?
Prečo sa nestretnúť a nepozdvihnúť úroveň priateľstva
možno o krôčik bližšie k sebe navzájom.

Bála som sa, no pristala som na tvoj návrh
ten pocit nervozity... akoby to bolo dnes.

A potom, si prišiel ty.
Taký skutočný,ako nikdy predtým
stál si zrazu predo mnou
ty, ozajstný, už si viac nebol len predstava.

Stál si pár centimetrov odo mňa,
keby som chcela, mohla som sa ťa dotknúť.

Ilúzia však zmizla, sen sa rozplynul
ty si zabudol na to všetko, čo bolo
a bolo ti to ukradnuté.

Vtedy som pochopila...
že si naozaj nedosiahnuteľný.. pre mňa
darmo si vravel, že sme rovnakí, že miluješ môj hlas...
darmo, už to tak nie je...
no i napriek tomu, ničíš ma
tým viac, že i napriek protestom v mojej hlave
ostávaš mojou tajnou hviezdou...

 Báseň
Komentuj
 fotka
brekekee  19. 2. 2009 19:39
a to som nevedela až doteraz nájsť slová, aby pochopil ...
Tebe sa to podarilo
takmer dokonale
hviezdujem za to..
 fotka
evenie  19. 2. 2009 19:40
hm...ostávaš mojou tajnou hviezdou...obcas som sa tam sama nasla...
Napíš svoj komentár