Tag ma zasik niečo ,,veselého" napadlo (A)

Hĺbka

Chladne tmavé sú moje rána
mi kúsok svetla nevidieť
keď prebúdzam sa vždy sama
nikto mi nemá čo závidieť.

Z postele vstávam a obliekam svoje nahé telo
najradšej však obliekla bych svoju ubolenú dušu
ale i ono sa v tomto svet dosť natrpelo
ako netušiace kone, čo do vojny klušú

Vchádzam vonka, zamykám dom
vyzerá, akoby ho ovládla prázdnota
však nie je to tak veď ja bývam v ňom
no i napriek tomu volá – Samota!

Kráčam ulicou a nevnímam tie stovky tvárí
hľadiace na moju smutnú tvár
nie vždy sa totiž človeku darí
pochopiť aký má v sebe dar.

V diaľke sa už črtá veľký most
o chvíľu bude koniec trápenia
chápete ľudia, že už mám toho dosť?
už nechcem prežívať tie úbohé pocity súženia.

Pomaly kráčam po moste a ihneď pozerám do hĺbky
ktorá mi príde ako jediný liek a rozmýšľam
dajú mi aspoň kvety do hrobky?
zavrhnem však ihneď túto predstavu
.......a zábradlie preliezam

Tá nekonečná hĺbka je moja záchrana
o chvíľu bude koniec bolesti
bola som na celom svete sama
zatváram oči a do hĺbky púšťam svoje kosti.

Pomaly padám ako kameň, ktorý spúšťa lavínu
počujem praskot svojich kostí
však nikomu ja nedávam to za vinu
teším sa pocitom mŕtvych hostí.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár