túto báseň a veľa ďalších napísala moja sestrička.no túto som si dovolila zverejniť, je podľa mňa skvelá


Polámané vetvy sú ako srdcia zlomeného života.
Prečo sa bojíme, keď láska svetlo ponúka?
Radšej sa lámeme, blížime si, padáme
a otázky na zbytočné otázky hľadáme.
Je zložité úprimne milovať?
Kto miluje, slabý je?
Kto miluje, tým len druhého zraňuje?
O čom je tá láska odveká, keď človek aj tak nenávidí človeka?

Otázky na ktoré odpoveď niet, no i tak
musíme ísť ďalej vpred.
Budúcnosť neistá, minulosť svoja
Prítomnosť ponúka láskavú nelásku,
preto sa ľudia tak veľmi boja?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár