Neznášam, keď sa na mňa pozrieš tými svojimi očami, hnedými ako kôra stromov a akoby. Akoby si v nich mal bolesť celého sveta. Óó. Len poďte, pohladkajte ma, poľutujte ma. Ja som tu, malé chúďatko, ktoré si myslí, že ho celý svet iba trápi. Zľutuj sa aj ty nado mnou. Príď bližšie. Poviem ti svoj smutný príbeh ak ho chceš počuť. Príď. Príď. Volajú ostatné hlasy. Nevidíš ho? Chúďa malé. Vyhnali ho z domu a teraz tu býva sám na ulici. Iba čo mu ľudia dali nejaké zvyšky jedla. Zľutovali sa nad ním. Zľutuj sa aj ty. Pozri sa na mňa, na chudáka. Ani jazyk nemám. Ako môže byť tento svet taký nespravodlivý? Kňučí, chudák malý. A ľudia len chodia okolo a ľutujú ho. Chce viac. Otočí sa, ľahne si na chrbát, ukáže značku, podľa ktorej okoloidúci zistia, že nie je len tak obyčajný. Pozrite naňho! Kde sa to len dostal. Musíme ho zachrániť. A otrhaní ľudia zorganizovali zbierku. Chodili okolo a každý kto mal, prispel. Ľutovali ho, chceli mu pomôcť. Chudák malý bol celý šťastný, avšak navonok bol zničený. Nepomáhajte mi. Nepotrebujem. Viem sa o seba postarať. Ľahol si na zem. Bolo neskoro. Tešilo ho to. Prišli ku mne, chceli odo mňa, aby som prispel. Napľul som im do košíka, kde zbierali. Prišiel k zúfalcovi, hodil mu kameň do hlavy a zabil ho. Prečo si to spravil? Chudák malý. A všetci sa rozpŕchli.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
makob  9. 2. 2009 22:22
smutne
 fotka
antifunebracka  4. 11. 2012 19:45
velmi divny blog. ma iste caro. ale nvm, co si mam presne o nom mysliet. mozno je to i umenie
Napíš svoj komentár